Paul Auster

Toto dielo, podobne ako jeho debut, začína záhadným telefonátom, ktorý spustí sériu neobyčajných udalostí. Hlavným hrdinom je Daniel Quinn, muž mnohých tvárí. Miluje literatúru, ale ešte radšej sa potĺka v bludisku ulíc špinavého New Yorku, kde sa túži stratiť. Bezcieľne prechádzky sú oslobodzujúce, počas nich sa mu darí vytesniť z hlavy spomienky na dobu, kedy mal jeho život zmysel. Quinn býval ambiciózny spisovateľ poézie a pracoval tiež na niekoľkých zložitých prekladoch. Toto sa však definitívne zmenilo, keď za neobjasnených okolností prišiel o ženu i syna. A tak sa z neho stala živá mŕtvola, človek, ktorý obdivuje sám seba za to, že dokázal prežiť aj svoju vlastnú smrť (duševnú) a ktorý sa schováva za a nadväzuje vzťah iba so svojimi fiktívnymi identitami.

William Wilson je autor jeho detektívnych románov, jeho vlastný vynález, ktorý žije svoj vlastný život, aj napriek tomu, že je jeho súčasťou. Pre Quinna je abstraktnou existenciou a mostom, ktorý ho spája s jeho ďalšou fiktívnou identitou. Tou je Max Work, ktorý je na rozdiel od Wilsona veľmi skutočný, aj keď je to iba hlavná postava detektívnej knihy. Je jeho spoločníkom v samote, vnútorným bratom. Work bol zosobnením toho, čím by Quinn mohol byť, keby chcel. Veci, ktoré Quinnovi spôsobovali problémy, Work bral za samozrejmosť a kráčal životom, akoby to bolo dobrodružstvo, s ľahkosťou a ignoranciou, ktorá jeho stvoriteľa neprestávala prekvapovať.

V úvode Quinn číta knihu, keď zrazu je jeho rutina narušená neskorým telefonátom, o ktorom si spočiatku myslel, že to bol omyl. Keď sa situácia opakuje, rozhodne sa vydávať za osobu, s ktorou chce neznámy hovoriť. Tou osobou je detektív Paul Auster, ktorého služby potreboval Peter Stillman, slaboduchý mladý muž, ktorý so svojou ženou Virginiou žil v luxusnom apartmáne. Podobne ako postava v jeho detektívnom románe mal čeliť úlohe detektíva, ktorý mal chrániť Stillmana pred jeho fanatickým otcom, ktorého zavreli pre väznenie svojho syna v tme. Petrov otec bol presvedčený, že ak bude malé dieťa izolované od sveta a akéhokoľvek kontaktu s ľuďmi, okrem občasnej bitky, a v úplnej tme, začne rozprávať jazykom Boha.
Keďže mal byť prepustený z väzenia, Peter potreboval ochranu, na ktorú si najal práve Paula Austera. Quinn presvedčený, že túto úlohu môže zvládnuť, možno aj preto, že Peter mu pripomínal jeho mŕtveho syna, sa úlohy chopil. Na túto prácu si kúpil špeciálny červený zápisník a začal do neho písať všetky svoje kroky na ceste za vyriešením prípadu. Prvou vecou, ktorú si tam napísal, bola jeho predstava ako bude Petrov otec vyzerať; dostal totiž za úlohu ísť na vlakovú stanicu, kam mal prísť Petrov otec, a sledovať ho.

Keď sa mu podarilo ho vystopovať a sledovať ho až po hotel, kde sa ubytoval, naplánoval si, že každý deň bude kráčať v jeho stopách. Po pár dňoch strávených jeho pozorovaním mal Quinn pocit, že Stillman nie je celkom pri zmysloch, pretože sa šuchtal po uliciach, zdalo sa že bezcieľne, pri tom každú chvíľu zastal a zbieral tie najbizarnejšie predmety, ako napríklad odpadky, vetvičky a psie exkrementy. Najskôr si Quinn robil len zbežné poznámky, ale po pár dňoch sledovania ho omrzelo starcovo pomalé tempo a keďže potreboval spomaliť, aby do neho nevrazil, začal si všetko detailne zapisovať. Quinn mal pocit, že sledovanie nikam nevedie a Stillman nechce svojmu synovi ublížiť. Zdôveril sa s tým Virginii a chcel to vzdať. Ona ho však presvedčila, aby pokračoval a dala mu vo všetkom voľnú ruku.

Quinn začal odznovu tým, že si znovu prezeral stránky zápisníka a mal pocit, že: "Žil Stillmanov život, šiel jeho krokom, videl, čo videl on a jediná vec, ktorú teraz cítil, bola jeho nepreniknuteľnosť. Namiesto toho, aby zúžil vzdialenosť medzi sebou a Stillmanom, videl starého muža, ako mu kĺzal pomedzi prsty, aj keď ho mal priamo pred očami."[4] Ako si tak listoval zápisníkom, len tak náhodne sa rozhodol nakresliť si trasy, ktorými chodieval Stillman. Zistil, že každá z nich pripomína nejaké písmeno. Keď si ich zoradil za sebou, dostal takmer kompletné slovné spojenie BABYLONSKÁ VE(ŽA). Po tomto zistení sa rozhodol Stillmana kontaktovať. Stretol sa s ním trikrát a zakaždým mal pocit, že si ho Stillman nepamätá. Počas ich rozhovorov mu Stillman vysvetlil, že jeho bezcieľne potulky majú konkrétny cieľ. Mal pocit, že je vyvolený, ktorý má za úlohu pomenovať veci, ktoré stratili funkciu a sú stále pomenované zavádzajúcimi menami. Pri poslednom stretnutí sa Quinn vydával za jeho syna Petra a po tomto stretnutí sa Stillman Quinnovi stratil.

Bezradný, no stále odhodlaný pokračovať, rozhodol sa nájsť skutočného Paula Austera. Keď sa mu to podarilo, zistil, že to nie je žiadny detektív ale spisovateľ. Zdôveril sa mu so svojím príbehom. Auster s ním súcitil, povedal mu, že by na jeho mieste urobil to isté a predstavil mu aj svoju rodinu. Quinn pocítil nepatrnú žiarlivosť, keď si pomyslel na svoju stratenú rodinu. Po odchode od Austera sa Quinn chcel priznať Virginii, lenže číslo bolo stále obsadené. Skúšal to nejakú dobu a potom si uvedomil, že jeho osudom je aby pokračoval ďalej. Quinn si uvedomil, že nemá inú možnosť ako sledovať vchod do bytu Stillmanovcov. Vybral všetky svoje úspory a niekoľko mesiacov žil skrytý v odpadkovom kontajneri; nikto si ho nevšímal. Keď sa mu minuli úspory, rozhodol sa vrátiť domov, kde však už býval niekto iný, pretože všetci si mysleli, že Quinn zmizol. Na dôvažok sa od Austera dozvedel, že Petrov otec je mŕtvy a že šek, ktorý mu dal preplatiť je neplatný.

Nakoniec Quinn našiel útočisko v opustenom byte Stillmanovcov a striedali sa u neho obdobia tmy a svetla. Keď bolo svetlo, jedol a písal do červeného zápisníka. Keď bola tma, spal. Postupne sa obdobie svetla skracovalo a tmy bolo čoraz viac. Toto súviselo s vyčerpaním strán v zápisníku. Posledná vec, ktorú si tam zapísal, bola otázka čo sa stane, keď nebude viac stránok v červenom zápisníku. Bral to však statočne a premýšľal, či by dokázal písať aj bez pera a svojím hlasom vyplniť temnotu, rozprávať do vzduchu, do stien, do mesta, aj keď sa svetlo už nikdy nevráti.