David Bohm

David Joseph Bohm (* 20. december 1917, Wilkes-Barre, Pensylvánia, USA – † 27. október 1992, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol americký fyzik a mystik, zaoberal sa teóriou relativity a kvantovou mechanikou. Niekdajší spolupracovník Alberta Einsteina.

David Bohm
americký fyzik a mystik
Narodenie	20. december 1917 Wilkes-Barre, Pensylvánia, USA
Úmrtie	27. október 1992 (74 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo
Odkazy
Commons	David Bohm
Biografický portál

Sformuloval model vesmíru, ktorý rozširuje holonomné princípy aj do oblastí, ktoré dnes nie sú prístupné priamemu pozorovaniu a vedeckému skúmaniu. Vo svojej snahe vyriešiť znepokojivé paradoxy modernej fyziky vzkriesil Bohm teóriu skrytých premenných, ktorú považovali za vyvrátenú takí eminentní fyzici a matematici ako Einstein a John von Neumann. Výsledná vízia skutočnosti drasticky mení najzákladnejšie filozofické predpoklady západnej vedy. Bohm opísal podstatu skutočnosti všeobecne a vedomie obzvlášť ako spojitý a koherentný celok, ktorý podlieha nikdy nekončiacemu procesu zmien - celopohybu (holomovement). Svet je v stálom toku premien a stabilné štruktúry akéhokoľvek druhu sú iba abstrakcie. Akýkoľvek opísateľný objekt, entitu alebo udalosť považuje Bohm za odvodeniny od nedefinovateľnej a neznámej totality.

Javy, ktoré priamo vnímame našimi zmyslami a pomocou vedeckých prístrojov, predstavujú len zlomok celej skutočnosti, rozvinutý alebo explikátny poriadok. Jeho zdrojom a jeho tvorivou matricou je zavinutý alebo implikátny poriadok, ktorý je všeobecnejšou totalitou existencie a ktorého je explikátby poriadok špeciálnou vnútornou formou. V implikátnom poriadku nie sú už priestor a čas dominantnými faktormi, ktoré určujú vzťahy závislosti a nezávislosti rôznych prvkov. Rozličné aspekty existencie majú zmysluplný vzťah k celku a slúžia svojimi špecifickými funkciami konečnému účelu, skôr než by boli jeho nezávislými stavebnými blokmi. Obraz vesmíru sa tak podobá obrazu živého organizmu, ktorého orgány, tkanivá a bunky majú zmysel jedine v relácii k celku.

Fakticky je nemožné stanoviť medzi životom a neživou hmotou ostrú a absolútnu hranicu. Tak život, ako aj neživá hmota majú svoj spoločný základ v celopohybe, ktorý je ich prvotným a univerzálnym zdrojom. Neživú hmotu môžeme považovať za relatívne autonómnu podoblasť, v ktorej život existuje „implikátne“, ale neprejavuje sa významne.

Hmota a vedomie nemôžu byť jedno z druhého vysvetlené alebo jedno na druhé zredukované. Obe sú abstrakciami implicitného poriadku, ktorý je ich spoločným základom, a predstavujú tak nedeliteľnú jednotu. Podobne sú abstrakciami jediného totálneho prúdu aj vedomosti o skutočnosti a najmä o vede. Skôr než reflexie skutočnosti a jej nezávislé opisy sú to integrálne časti celopohybu.

Myslenie má dva dôležité aspekty: ak funguje samo osebe, je mechanické a odvodzuje svoj - napospol neúčelný a irelevantný - poriadok z pamäti. Môže však reagovať priamo na inteligenciu, ktorá je voľným nezávislým a nepodmieneným prvkom, ktorý vzniká pri celopohybe. Vnímanie a znalosti vrátane vedeckých teórií sú výsledkom tvorivej činnosti, ktorú možno porovnať s umeleckým procesom, a nie sú teda len objektívnymi reflexiami nezávisle existujúcej skutočnosti. Skutočná realita je nemerateľná a pravdivé chápanie sveta vidí nemerateľné ako podstatu existencie.

Koncepčná fragmentácia sveta vytvára stav vážnej disharmónie a má nebezpečné dôsledky. Pokúša sa nielen rozdeľovať, čo je nedeliteľné, ale aj zjednocovať, čo je nezjednotiteľné, a vytvárať umelé štruktúry - národné, ekonomické, politické a náboženské skupiny. Nemať jasno o tom, čo je a čo nie je skutočne odlišné, znamená nemať jasno o ničom. Nevyhnutným dôsledkom je potom citová, politická a ekonomická kríza. Bohm poukázal na fakt, že koncepčná fragmentácia je podporovaná štruktúrou nášho jazyka, ktorá zdôrazňuje delenie pomocou podmetu, slovesa a predmetu. Položil základy nového jazyka, zvaného rheomode. Ten nedovoľuje diskusiu pozorovaných faktov pomocou separátne existujúcich vecí podstatne statickej povahy, ale opisuje svet v stave prúdenia ako dynamický proces.