Prenčovská kotlina

Prenčovská kotlina je geomorfologickou časťou Sitnianskej vrchoviny, podcelku Štiavnických vrchov.[1] Leží v strednej časti podcelku, na juhu okresu Banská Štiavnica.[2]

Prenčovská kotlina
geomorfologická časť
Štiavnických vrchov
Štát Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Štiavnica
Časť Sitnianskej vrchoviny
Hranice Sitnianske predhorie, Skalka
Mestá Prenčov, Beluj
Rieky Štiavnica, Babí potok, Belujský potok
Súradnice 48°21′29″S 18°53′49″V
Najnižší bod údolie Štiavnice
 - poloha južný okraj územia
 - výška cca 290 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Polohopis

Kotlina sa nachádza na juhu strednej časti Štiavnických vrchov a zaberá strednú časť podcelku Sitnianska vrchovina. Zo severu, západu i juhu kotlinu obklopuje Sitnianske predhorie, východným smerom nadväzuje podcelok Skalka.[1]

Východnou hranicou kotliny tečie riečka Štiavnica, významný prítok Ipľa. Strednú a západnú časť odvodňuje Belujský potok, smerujúci južným smerom a neskôr ústiaci do Štiavnice. Z iných prítokov rieky je v rámci tohto územia najvýznamnejší Babí a Stankov potok. Na východnom okraji na rieke Štiavnici a ceste I/51 (Banská ŠtiavnicaHontianske Nemce) leží obec Prenčov, ktorá dala meno tejto časti pohoria. V centrálnej časti leží obec Beluj, ktorá je prístupná cestou III/1587 z Prenčova i z obce Baďan na juhozápade.[2]

Chránené územia

Táto časť Štiavnických vrchov je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti. Osobitne chránené územia sa v Prenčovskej kotline nenachádzajú, severnejšie leží národná prírodná rezervácia Sitno a prírodná rezervácia Holík.[2]

Turizmus

Prenčovská kotlina leží v tieni najatraktívnejšej časti Štiavnických vrchov, Sitna s rovnomenným vrchom. Samotná kotlina nepatrí medzi veľmi navštevované oblasti a aj turistické trasy vedú severným smerom k lákadlám oblasti. Modro značená trasa vedie z Prenčova na vrch Sitno (1 009 m n. m.), druhá, rovnako modro značená vedie Belujskou dolinou zo Sebechlieb cez Beluj k Počúvadlianskemu jazeru.[2]

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-22]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-23]. Dostupné online.

Pozri aj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.