Sitnianska vrchovina
Sitnianska vrchovina je geomorfologický podcelok Štiavnických vrchov. Najvyšší vrch podcelku i celého pohoria je 1 009 m n. m. vysoké Sitno.
| Sitnianska vrchovina | |||
| geomorfologický podcelok | |||
 Okolie Počúvadla | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Regióny | Nitriansky, Banskobystrický | ||
| Okresy | Levice, Banská Štiavnica, Krupina | ||
| Nadradená jednotka |
Štiavnické vrchy | ||
| Susedné jednotky |
Skalka Hodrušská hornatina Ipeľská pahorkatina Bzovícka pahorkatina | ||
| Podradené jednotky |
Sitno Sitnianske predhorie Štiavnická brázda Prenčovská kotlina | ||
| Mesto | Banská Štiavnica | ||
| Súradnice | 48°23′35″S 18°51′11″V | ||
| Najvyšší bod | Sitno | ||
| - výška | 1 009 m n. m. | ||
| Najnižší bod | južný okraj územia | ||
| - výška | cca 320 m n. m. | ||
 Poloha územia na Slovensku  Poloha územia na Slovensku
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Vymedzenie
Podcelok zaberá centrálnu a južnú časť Štiavnických vrchov a v rámci pohoria susedí na východe so Skalkou a na severozápade s Hodrušskou hornatinou. Južným smerom leží Ipeľská pahorkatina, patriaca do Podunajskej pahorkatiny, juhovýchodným smerom nadväzuje Krupinská planina s podcelkom Bzovícka pahorkatina.[1]
Vybrané vrcholy
- Sitno (1 009 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku i pohoria
- Sitience (775 m n. m.)
- Holík (754 m n. m.)
- Lipovie (740 m n. m.)
- Novinská (619 m n. m.)
Turizmus
Okolie Banskej Štiavnice patrí medzi turisticky najatraktívnejšie lokality na Slovensku. Mesto je „Mestská pamiatková rezervácia“ od roku 1950[2] a zároveň centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Dňa 11. decembra 1993 bolo "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.[3] Medzi obľúbené ciele turistov patrí tiež Sitno a množstvo tajchov, využívaných na letnú rekreáciu.
Chránené územia
Takmer celé územie je súčasťou CHKO Štiavnické vrchy a leží tu maloplošné územia:
- Michalské rašelinisko – chránený areál
- Banskoštiavnická botanická záhrada – chránený areál
- Arborétum Kysihýbeľ – chránený areál
- Holík – prírodná rezervácia
- Sitno – národná prírodná rezervácia
- Jabloňovský Roháč – prírodná rezervácia[4]
Doprava
Južným a východným okrajom územia vedie cesta I/51, západným okrajom cesta II/524. Zo severu do Banskej Štiavnice vedie z Hronskej Dúbravy železničná trať.
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- Register pamiatkových rezervácií [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online.
- Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online. (po anglicky)
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-02]. Dostupné online.