Sitnianska vrchovina

Sitnianska vrchovina je geomorfologický podcelok Štiavnických vrchov. Najvyšší vrch podcelku i celého pohoria je 1 009 m n. m. vysoké Sitno.

Sitnianska vrchovina
geomorfologický podcelok
Okolie Počúvadla
Štát Slovensko
Regióny Nitriansky, Banskobystrický
Okresy Levice, Banská Štiavnica, Krupina
Nadradená
jednotka
Štiavnické vrchy
Susedné
jednotky
Skalka
Hodrušská hornatina
Ipeľská pahorkatina
Bzovícka pahorkatina
Podradené
jednotky
Sitno
Sitnianske predhorie
Štiavnická brázda
Prenčovská kotlina
Mesto Banská Štiavnica
Súradnice 48°23′35″S 18°51′11″V
Najvyšší bod Sitno
 - výška 1 009 m n. m.
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 320 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Vymedzenie

Podcelok zaberá centrálnu a južnú časť Štiavnických vrchov a v rámci pohoria susedí na východe so Skalkou a na severozápade s Hodrušskou hornatinou. Južným smerom leží Ipeľská pahorkatina, patriaca do Podunajskej pahorkatiny, juhovýchodným smerom nadväzuje Krupinská planina s podcelkom Bzovícka pahorkatina.[1]

Delenie

Vybrané vrcholy

  • Sitno (1 009 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku i pohoria
  • Sitience (775 m n. m.)
  • Holík (754 m n. m.)
  • Lipovie (740 m n. m.)
  • Novinská (619 m n. m.)

Turizmus

Okolie Banskej Štiavnice patrí medzi turisticky najatraktívnejšie lokality na Slovensku. Mesto je „Mestská pamiatková rezervácia“ od roku 1950[2] a zároveň centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Dňa 11. decembra 1993 bolo "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.[3] Medzi obľúbené ciele turistov patrí tiež Sitno a množstvo tajchov, využívaných na letnú rekreáciu.

Chránené územia

Takmer celé územie je súčasťou CHKO Štiavnické vrchy a leží tu maloplošné územia:

Doprava

Južným a východným okrajom územia vedie cesta I/51, západným okrajom cesta II/524. Zo severu do Banskej Štiavnice vedie z Hronskej Dúbravy železničná trať.

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. Register pamiatkových rezervácií [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online.
  3. Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-02]. Dostupné online.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.