Putikov vŕšok
Putikov vŕšok je vyhasnutá bazaltová sopka ležiaca asi 0,5 km východne od obce Tekovská Breznica v okrese Žarnovica na Strednom Slovensku. Troskový kužeľ dosahuje nadmorskú výšku 477 m n. m. Predstavuje prejav najmladšej sopečnej činnosti vulkanitov Karpatského oblúka na Slovenskom území a spolu s vulkanitmi pohoria Harghita v Rumunsku jeden z najmladších prejavov sopečnej aktivity v Karpatsko-Panónskej oblasti.[1]
Putikov vŕšok | |||
Troskový kužeľ a lávový prúd | |||
Bazaltový lávový prúd v doline Hrona. | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Banskobystrický | ||
Pohorie | Štiavnické vrchy | ||
Prírodná pamiatka | Putikov vŕšok | ||
Nadmorská výška | 487 m n. m. | ||
Súradnice | 48°22′41″S 18°38′28″V | ||
Rozloha | 21,06 km² (2 106 ha) | ||
Geologické zloženie | bazalt | ||
Perióda | plistocén | ||
Posledná erupcia | 102 000 pred n.l. | ||
Poloha na mape Slovenska
| |||
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Oblasť Putikovho vŕška je prírodnou pamiatkou a je chránená 5. stupňom ochrany.[2] Prvé podrobnejšie výskumy geológie Putikovho vŕška uskutočnil v 50. rokoch F. Fiala.
Geologicky je sopka viazaná na najmladší alkalicko-bazaltový vulkanizmus, ktorý sa v Západných Karpatoch začal v období po skončení hlavnej neogénnej sopečnej aktivity a trval od vrchného miocénu až do štvrtohôr. Z hľadiska regionálneho členenia patrí medzi alkalické-bazaltové sopky stredoslovenského vulkanického poľa. Z hľadiska horninového zloženia ju tvoria hlavne alkalické olivinické bazalty až nefelinické bazanity[3].
Zvyšky vyhasnutej sopky buduje hlavne troskový kužeľ tvorený pyroklastickými sedimentami a lávové prúdy rôznej dĺžky. Troskový kužeľ je tvorený troskovo-lapilovým tufom, aglutinátmi a vulkanickými bombami. Lávové prúdy sú najtenšie v centrálnej časti vulkánu a hrubnú smerom do doliny Hrona, kde dosahujú až 15 m. Najdlhší zaznamenaný lávový prúd tiekol smerom na sever a dosahoval dĺžku okolo 3,2 km. V oblasti medzi Novou Baňou a Brehmi tento prúd prenikol do koryta rieky Hron a na čas ho prehradil. Práve datovanie sedimentov Hrona pomocou rôznych metód a najmä použitie opticky stimulovanej luminiscencie umožnilo určiť vek sopky ako vrchný pleistocén asi 102 000 ± 11 000 rokov.[3][4]
Inými metódami boli získané aj ďalšie stratigrafické a geochronologické informácie o veku sopky. Výskum stratigrafie hornín v podloží lávového prúdu, ktorý prekryl sedimenty štrkových akumulácií Hrona bol zistený vek mladší ris, teda 0,2 až 0,13 milióna rokov. Metódou Ar/K rádiometrického datovania bol zistený vek 0,53±0,16 milióna rokov.[5]
Referencie
- Šimon, L., 2000, Volcanic structure of the youngest volcano in the Western Carpathians - the Putikov vršok volcano. Mineralia Slovaca, 32, 3, s. 241-242
- Prírodná pamiatka Putikov vŕšok [online]. SAŽP, 2007, [cit. 2012-10-02]. Dostupné online.
- Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., 2001, Nová Baňa-Brehy, najmladší vulkán Putikov vŕšok, lávové prúdy. in Sprievodca exkurzie zjazdu Slovenskej geologickej spoločnosti 2001. Mineralia Slovaca, 33, s. 263
- Šimon, L., Malgay, J., 2005, Datovanie sedimentov podložia lávového prúdu vulkánu Putikov vrch metódou opticky stimulovanej luminiscencie. Mineralia Slovaca, 37, s. 279–281
- Konečný, V., Balogh, K., Orlický, O., Lexa, J., Vass, D., 1995, Evolution of the Neogene - Quaternary alkali basalt volcanism in Central and Southern Slovakia (West Carpathians). Proceedings XI. Congres of the Carpatho-Balkan Geological Association, Athens, s. 533-538
Externé odkazy
Portál vedy o Zemi |