Krivín

Od roku 1993 je prírodnou rezerváciou[1] a patrí do CHKO Štiavnické vrchy. Na výmere 54,15 ha sú strmé svahy lesných porastov a skalných xerotermných biotopov s výskytom viacerých chránených druhov flóry a fauny. Územie má veľký význam z hľadiska výskytu veľkého počtu chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Sú tu lokality panónskej flóry a fauny s malým počtom horských a karpatských druhov.

Prírodná rezervácia Krivín je budovaná lávovými prúdmi amfibolicko-pyroxenického andezitu Presilského efuzívneho komplexu, ktorý leží v nadloží explozívnych produktov /redeponovaných tufoch / drastvickej formácie. Mohutný lávový komplex má hrúbku 250 až 300 m. Jednotlivé lávové prúdy predstavujú doskovité až jazykovité telesá rôznej hrúbky s blokovou odlučnosťou a v bazálnych častiach s doskovitou.

Podľa historických dohadov je Krivín hradisko z doby halštatskej a veľkomoravskej s viacnásobným obranným valovým systémom. V tomto období sa hradiská podobného typu v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „Slovenská brána“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri Kozárovciach, Tlmačoch, Tekovskej Breznici a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor).

K lokalite Krivín sa viaže viacero ľudových povestí a rozprávaní o zbojníkovi Zlejkovi, ktorý mal v nej svoju skrýšu („Zlejkova diera“).