Sitno (geomorfologická časť)

Sitno je geomorfologickou časťou Sitnianskej vrchoviny, podcelku Štiavnických vrchov.[1] Leží v severnej, najvyššej časti podcelku, približne 5 km južne od Banskej Štiavnice.[2]

Sitno
geomorfologická časť
Štiavnických vrchov
Masív Sitna z Tatárskej lúky
Štát Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Štiavnica
Časť Sitnianskej vrchoviny
Hranice Sitnianske predhorie, Štiavnická brázda
Rieky Stankov potok, Šigruntský potok, Klastavský potok
Súradnice 48°24′25″S 18°52′23″V
Najvyšší bod Sitno
 - výška 1 009 m n. m.
Najnižší bod
 - poloha južný okraj územia
 - výška cca 500 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Polohopis

Územie sa nachádza v strednej časti Štiavnických vrchov a zaberá strednú časť podcelku Sitnianska vrchovina. Západným a južným smerom susedí časť Sitnianske predhorie, severovýchodným a východným smerom nadväzuje geomorfologická časť Štiavnická brázda.[1]

V západnej časti územia pramení na severozápadnom úpätí Sitna riečka Jabloňovka, významný prítok Sikenice. Na západnom okraji leží Počúvadlianske jazero, ktorým preteká Klastavský potok, pokračujúci do Belujského potoka. Východné oblasti tejto časti pohoria odvodňujú prítoky Štiavnice.[2]

Chránené územia

Najvyššia a najatraktívnejšia časť Štiavnických vrchov leží v jadre Chránenej krajinnej oblasti. Osobitne chráneným územím je masív najvyššieho vrchu, ktorý patrí do národnej prírodnej rezervácie Sitno a prírodná rezervácia Holík.[2]

Turizmus

Sitno a jeho okolie patrí medzi najstaršie centrá turistiky na Slovensku, pričom v jeho okolí vznikli prvé značené chodníky už v 80. rokoch 19. storočia. Poloha územia v blízkosti pamiatkových rezervácii miest Banská Štiavnica a Štiavnické Bane, no i v susedstve obľúbeného Počúvadlianskeho jazera, predurčuje centrálnu časť pohoria na veľmi atraktívny cieľ turistov. Milovníci histórie vyhľadávajú Sitniansky hrad a pozostatky starovekého hradiska na vrchole legendami ovenčeného Sitna.

Vybrané vrcholy
  • Sitno (1 009 m n. m.) – najvyšší vrch Štiavnických vrchov
  • Salasiská (787 m n. m.)
  • Sitience (775 m n. m.)
  • Holík (754 m n. m.)

Turistické trasy
  • po červeno značenej Rudnej magistrále rázcestím v sedle Krížna
  • po modro značenej trase:
  • po zelenej značke od Počúvadlianskeho jazera na Sitno
  • po žltej značke od Počúvadlianskeho jazera rázcestím v sedle Krížna a rázc. Vlčia jama na rázc. Tatársky jarok[2]

Referencie
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-24]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-24]. Dostupné online.

Pozri aj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.