Veľký Meder

Veľký Meder (maď. Nagymegyer, 1948  1990 Čalovo[4]) je mesto na Slovensku ležiace v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji.

Veľký Meder
Nagymegyer
mesto
Radnica
Štát Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Región Podunajsko
Nadmorská výška 112 m n. m.
Súradnice 47°51′23″S 17°46′14″V
Rozloha 55,55 km² (5 555 ha) [1]
Obyvateľstvo 8 612 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 155,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Primátor Gergő Holényi[3] (nezávislý)
PSČ 69420
ŠÚJ 501522
EČV DS
Tel. predvoľba +421-31
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Komárňanská 207/9
932 01 Veľký Meder
E-mailová adresa poslať email
Telefón 031 / 555 22 01
Fax 031 / 555 24 25
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Veľký Meder
Webová stránka: velkymeder.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Slovenský portál

Polohopis

Mesto leží v južnej časti Žitného ostrova, len asi 8 km severne od Dunaja a maďarskej hranice. Od Dunajskej Stredy je vzdialené 20 km juhovýchodne, od Komárna 32 km západne a Győr leží len 25 km južne. Križuje sa tu cesta I/13, I/63 a II/561, dôležitú úlohu zohráva aj železničná trať Bratislava – Komárno.

Vodné plochy

  • Štrkovisko, Tisota

Dejiny

Z územia Veľkého Medera sa našli doklady osídlenia kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny, ďalej osídlenia v starej bronzovej dobe, a najmä germánske sídlisko zo starej aj mladej rímskej doby.

Pomenovanie usadlosti (Marthamagor 1239, Villa Meger 1268, Marchamagyar 1298, neskôr Mogor, Megere a podobne) je zložené zo slovanského slova Marča (k osobnému menu Marek) a slova maďar(ský). Fakt, že bolo v názve treba použiť slovo maďarský poukazuje na to, že osada pod týmto názvom vznikla ako maďarská osada v nemaďarskom, teda slovenskom prostredí.[5] Pôvodní slovanskí obyvatelia (osady a/alebo jej okolia) boli teda nútení podrobiť sa starým Maďarom [Dvořák 89].

Veľké jazerá, rieky a potoky obklopujúce mesto, núkali dobré podmienky na rybárčenie, kopcovité okolie mesta zase na pestovanie poľnohospodárskych plodín a chovu zvierat. Obranyschopnosť novej usadlosti a bezpečnosť obyvateľstva zaručovali i tri avarské zemné hrady, ktoré poznali pod menom „avargyűrű” (avarský prsteň) či „tatárhányás” (tatársky vrch)

V čase panovania kniežaťa Gejzu I. (970  997) sa prechodné bydlisko kmeňov zmenilo na stálu usadlosť, čo v dejinách meste považujeme za dôležitú historickú udalosť. Prvými obyvateľmi boli pravdepodobne jazdci z ozbrojeného sprievodu panovníka. Presný rok ich usadenia nepoznáme. V listine Bélu IV. z roku 1268 (Nagy diploma  Veľký diplom) je mesto spomenuté pod menom Villa Meger. Toto pomenovanie poukazuje na to, že to bola významná, obývaná usadlosť. V listine sa ďalej uvádza, že vlastníkom mesta je comes Parabuch, ktorý časť svojich majetkov odovzdal synovi Izsopovi. Odtiaľ pochádza meno obce Ižop. Veľký diplom z roku 1268 je prvou známou, uchovanou kráľovskou listinou z histórie Veľkého Medera a čas jeho vzniku je datovaný od tohto roku. V roku 1998 bolo teda 730. výročie vzniku.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie (2011)

  • Slováci  14,0 %, Maďari  75,6 %, Česi  0,9 %, Rómovia  0,5 % a iní [6]

Náboženské zloženie (2001)

  • rímskokatolíci  57,40 %, reformovaní (kalvíni)  22,64 %, bez vyznania  15,13 %, evanjelici a. v.  2,23 %, gréckokatolíci  0,13 % a iní[6]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Reformovaný kostol, jednoloďová neskorobaroková tolerančná stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku 1783. V roku 1801 bola pristavaná veža. Interiér kostola je plochostropý, nad západnou emporou je pruská klenba.[7] Fasády sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s párom dekoratívnych obeliskov, má nárožné zaoblenia, je členená lizénovými rámami v spodnej časti s bosážou. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.
  • Reformovaný kostol v časti Ižop, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z prvej polovice 19. storočia. Stojí na mieste staršej stavby, z ktorej sa mali dochovať obvodové múry. Veža bola pristavaná v roku 1924. Interiér kostola je plochostropý, nad západnou emporou je pruská klenba.[8] Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová neorenesančná stavba s pravoulým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1899. Stojí na mieste staršej stavby. Priečelie je členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu so segmentovým štítom. Je členená lizénovými rámami a pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. Vo veži sa nachádza zvon z 18. storočia pochádzajúci zo staršieho kostola.[9]

Pomníky

Socha Bélu Bartóka, pomník hrdinov I. a II. svetovej vojny.

Termálpark Veľký Meder

Termálpark Veľký Meder je obkolesený 100 ha lesoparkom sa nachádza 10 km od maďarských hraníc a 65 km od Bratislavy. Krytý rekreačný komplex je otvorený celý rok medzi 9:00 a 21:00 h. Vodná plocha krytého bazéna má atypický tvar s rozlohu 300 m² a hĺbkou 1,3 m. Nachádza sa tu aj polokrytý sedací bazén s vyššou teplotou vody.

Vo všetkých bazénoch je termálna voda s teplotou 27 – 38 °C, vhodná na liečenie ochorení kĺbov, chrbtice a svalstva. Tento komplex okrem bazénov ďalej ponúka návštevníkom perličkový kúpeľ, masáž, solárium, saunový svet, bioptron liečbu, kozmetický salón, samoobslužnú reštauráciu a bar. V lete je k dispozícii 8 bazénov, reštaurácie, občerstvenia, športové vyžitie pre deti i dospelých. Ubytovanie sa je priamo v areáli.

Partnerské mestá

Galéria

Externé odkazy

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773  1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  5. STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 243  244. ; STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 280.
  6. MOŠ/MIS
  7. Veľký Meder - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Veľký Meder - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Pozoruhodnosti mesta [online]. Oficiálne stránky mesta Veľký Meder. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.