Zlatá legenda

Jakub z Voragine sa stal dominikánskym mníchom v roku 1244 a štúdia absolvoval v Paríži, Kolíne nad Rýnom a Bologni. Dominikáni boli veľmi vzdelaný, žili v dobrovoľnej chudobe a pomáhali chudobným ľuďom. Jakub ako člen dominikánskeho rádu chcel pre svojich bratov kazateľov pripraviť príručku pre ich kázne na misiách. Jakub bol veľmi dobrý spisovateľ a vyprávač. Zlatú legendu zostavil najskôr medzi rokmi 1260 – 1267, ako zbierku spisov zameraných na život svätcov a ich zázraky. Text je zložený do veľkej miery zo zázračných legiend o populárnych svätých a krátkych výkladových poznámok o konkrétnych liturgických sviatkoch spojených s kultom svätcov. Jakub vytvoril knihu, ktorá sa vo svojej dobe tešila veľkej obľube a bola preložená do viacerých jazykov. Zlatá legenda bola plná pútavých príbehov slúžila, ako námet ku kázňam alebo pre individuálnu zbožnosť. Stala sa tiež bohatým inšpiračným zdrojom pre umelcov. Legenda neskôr zatienila všetky ostatné zbierky legiend a bola nazvaná ako Legenda aurea (Zlatá legenda).

V 16. storočí bola Zlatá legenda považovaná za nebezpečnú. Katolícki aj protestantskí myslitelia odsúdili fanatickú povahu a jej schopnosť viesť veriaceho k poverám.[7] Dôvodom bolo hromadenie historických nepravdepodobných príbehov, ktoré ohrozovali samotnú pravdivosť viery. V posledných rokoch bol obnovený záujem o legendu.[2] Kritiku medzi členmi dominikánskeho rádu tlmila zvýšená úcta k arcibiskupovi Jakunovi z Voragine, ktorá vyvrcholila jeho blahorečením v roku 1815. Dodnes sa zachovala vo viac než tisíc latinských rukopisoch a mnoho prekladov. Rehabilitácia povesti Zlatej legendy nastala v 20. storočí, ktorá sa dnes interpretuje ako zrkadlo srdečných zbožností 13. storočia, sa pripisuje Téodorovi de Wyzewovi, ktorého preklad do francúzštiny a jeho predslovu boli často znovu vytlačené. Nakladateľstva po celom svete ju v súčasnosti ešte stále vydávajú.[8]

Iluminácia svätého Primusa a Felíciána z manuskriptu 14. storočia Zlatej legendy

Legenda začína sériou exegézatických oznámení, v ktorých sa diskutuje o symbolických a historických významoch bežných katolíckych osláv, ako je Veľká noc, Turíce alebo Obriezanie Pána. Tieto diskusie odrážajú tradičný prístup ku kresťanskému Písmu, ktorý predpokladal, že Písmo má doslova, symbolické a duchovné posolstvo. Napríklad položka pre epifániu je postavená na symbolických interpretáciách starších cirkevných autorít, ako je Ján Zlatoústy, Remigius a Hieronym. Jakubova ďalšia časť príspevkov načrtáva život biblických hrdinov. Tieto časti s názvom Historie pokrývajú obdobie od Adama po Jóba a sú veľmi blízkym zhrnutím biblických textov. Legenda obsahuje množstvo osobných príbehov, ktorými poskytuje materiál pre kázne. Jozue je uvedený iba v zozname, ktorý viedol mnoho bitiek, zatiaľ čo najpodrobnejší je príbeh o Samuelovom zázračnom narodení a jeho povolaní.[7]

Po Jóbovi sa legenda posúva a poskytuje správy o kresťanských svätcoch z neskorého staroveku. Kresťanskí mučeníci a svätci ako svätý Martin a svätý Benedikt, ktorí sa nachádzajú vo väčšine včasno stredovekých martyrológií. Objavujú sa po boku modernejších svätcov ako svätý František z Assisi a svätý Ľudovít. Veľká časť textu je venovaná potvrdeniu tradičných kresťanských cieľov, ako sú asketizmus, chudoba, čistota a dobročinnosť. Obsah legendy je usporiadaný podľa relatívneho významu a kalendárneho poradia. Kristus a svätci spomínaní v biblických textoch prichádzajú na rad ako prví. Biblickí hrdinovia sú uvedení v poradí, v akom sa nachádzajú v Biblii, ale dni, ktoré by sa mali sláviť v kresťanskom kalendárnom roku. Toto usporiadanie zdôrazňuje dôležitosť Krista a biblického textu a súčasne posilňuje úlohu legiend ako zdroja denných pobožností. Výsledkom je nepretržitý reťaz svätosti, ktorá spája Adama cez Ježiša s Jakubovým vlastným obdobím.[7]

Zlatá legenda sa stala najobľúbenejším súborom životopisov svätých práve preto, že bola čitateľná a zrozumiteľná všetkým vrstvám obyvateľstva. Legenda končí zoznamom 12. kritérií pre správnu vieru, akési krédo, ktoré čitateľa informuje o základoch kresťanstva. Veľká časť vyznania viery je napísaná v prvej osobe ako spovedná modlitba. To môže naznačovať Jakubovu nádej, že čitateľov by jeho zbierka priťahovala ku kresťanstvu. Pre čitateľa je uvedená veľká časť histórie kresťanstva a rôznych zázrakov prorokov a svätcov. Jakubove ďalšie diela zahŕňajú rôzne série kázní, ako aj kroniku o histórii Janova.[7]

V dominikánskych skriptóriach sa najprv označovala ako Legenda sanctorum. Názov Zlatá legenda dostala Jakubova zbierka až dodatočne v dôsledku rozšírenia a všeobecnej obľúbenosti. Legenda rozpráva o viere, nádeji v legendách a príbehov, že bola zrozumiteľná väčším masám ľudí. Už v 13. storočí bola preložená do niektorých európsky jazykov. Príbehy z legendy prenikali aj do ľudového vyprávačstva a boli využité v rozprávkach.[9]

Zlatá legenda mala veľký vplyv na vzdelanie a stredovekú literatúru. Na konci stredoveku bola preložená takmer do všetkých hlavných európskych jazykov.[10] Prvý dochovaný anglický preklad je z roku 1438. Dielo preložené a vytlačené Williamom Caxtonom pod názvom The Golden Legende a pre veľký dopyt bolo následne opakovane vytlačené.[11] Legenda bola preložená aj do staročeštiny v roku 1357 neznámym českým dominikánskym mníchom na Pražskom hrade. Preklad bol vyhotovený na základe požiadavky, kancelára cisára Karla IV., Ján IX. zo Středy. Táto staročeská verzia prekladu bola nazývaná ako Passionale a patrí k vrcholovej cirkevnej próze. Legenda ovplyvnila české legendy, v ktorých vystupovali hlavne český svätci. Prvý novodobý preklad Zlatej legendy vyšiel v roku 1984. Kniha bola koncipovaná tak aby v nej boli zastúpené všetky Jakubove legendy a neskôr bola kniha obohatená o legendy českých svätcov.[9][12]

Zlatá legenda, okolo roku 1290, Biblioteca Medicea Laurenziana, Florencia

Jakub z Voragine čerpal z viac než 120 zdrojov, ktoré použil na zhromaždenie svojich príbehov. Medzi tri najdôležitejšie zdroje patria Speculum historiale od Vincenta z Beauvais, Abbreviatio in gestis sanctorum od Jeana Maillyho a Liber Epilogum in gesta sanctorum od Bartolomeja z Tridentu. Preto je Zlatá legenda z veľkej časti kompiláciu. Svojím charakterom legenda nadväzuje na tradíciu gréckeho dobrodružného románu. Hrdinami sú však proroci, mučeníci a svätci (od najstarších až po stredovekých). Pri svätcoch u ktorých je doložená historická autenticita prameňmi, čerpá autor týchto prameňov a často ich cituje ako napr. pri svätom Augustínovi vkladá citáty z jeho spisov a epištol.[7][13]

Vedci však identifikovali aj ďalšie zdroje, ktoré Jakub sám neuviedol. Podstatná časť Jakubovho textu bola čerpaná z dvoch zhromaždených životov svätých, ktoré sú tiež usporiadané v poradí liturgického roku a ktoré napísali členovia dominikánskeho rádu. Jedným je zdĺhavé Abbreviatio in gestis et miraculis sanctorum (Zhrnutie Skutkov a zázrakov svätých) Jeana de Maillyho a druhým je Epilogum in gesta sanctorum (Doslov k skutkom svätých ) Bartolomej z Tridentu. Mnoho rozšírených paralel s textom nájdených v Speculum historiale od Vincenta z Beauvais, jedinej encyklopédii, ktorá sa používala v stredoveku. V príbehoch a legendách o svätých bolo identifikovaných viac ako 130 vzdialenejších zdrojov, z ktorých len málo má jadro v Novom zákone. Tieto hagiografické pramene zahŕňajú apokryfné texty, ako napríklad Nikodémovo evanjelium a dejiny Gregora z Tours a Jána Kassiána. Mnohé z jeho príbehov nemajú žiadny iný známy zdroj. Typický príklad tohto druhu príbehu, ktorý sa týka aj svätého Silvestra, ukazuje, že svätý dostal zázračné pokyny od svätého Petra vo vízii, ktorá mu umožňuje vyháňať draka.[13]

1. Legenda aurea In: Dictionary of the Middle Ages. Zväzok 5. New York : Charles Scribner's Sons, 1986. ISBN 0-684-18278-5. S. 574. (po anglicky)
2. Golden legend In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 689. (po anglicky)
3. Golden Legend In: ENGLISH, Edward D.. Encyclopedia of the Medieval World. 1. vyd. New York : Facts On File, Inc., 2005. ISBN 0-8160-4690-5. (po anglicky)
4. KOLEKTIV. Stredovek [online]. www.e-stredovek.cz, [cit. 2020-10-28]. Dostupné online.
5. WWW.BLUEWEB.SK, Blueweb s r o |. Legenda aurea [online]. HistoryWeb.sk, [cit. 2020-10-28]. Dostupné online.
6. Legenda aurea - Ökumenisches Heiligenlexikon [online]. www.heiligenlexikon.de, [cit. 2020-11-05]. Dostupné online. (po nemecky)
7. Golden Legend In: Encyclopedia of Medieval Literature. [s.l.] : Facts on File, 2005. ISBN 978-0816054978. S. 267. (po anglicky)
8. REAMES,, Sherry L.. The Legenda Aurea: A Reexamination of Its Paradoxical History. [s.l.] : Univ of Wisconsin Press, 1985. ISBN 9780299101503. S. 18.
9. VORAGINE, Jakub z. Legenda aurea. Praha : Vyšehrad, 2012. ISBN 9788074292378. S. 9-38.
10. Hamer, str. 20-21
11. Hamer, str. 22-23
12. HOŠINA, Jiří. Zlatá Legenda. Česká Literatura (Institute of Czech Literature, The Academy of Sciences of the Czech Republic), 1986, roč. 34, čís. 5, s. 455–459. Dostupné online [cit. 2020-11-05]. ISSN 00090468.
13. HAMER, Richard. The Golden Legend: Selections. [s.l.] : Penguin Books, 1988. Ďalej len Hamer. ISBN 0140446486. S. 12.

• RINGLER, Siegfried. Theophilusdichtungen des Mittelalters – Studien zu Teufelspakt und Marienverehrung. [s.l.] : Grin-Verlag, 2012. ISBN 978-3-656-27705-7. S. 65.
• HAMER, Richard. The Golden Legend: Selections. [s.l.] : Penguin Books, 1998. ISBN 0140446486.
• REAMES, Sherry L.. The Legenda Aurea: A Reexamination of Its Paradoxical History. [s.l.] : Univ of Wisconsin Press, 1985. ISBN 0299101509.

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Zlatá legenda
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zlatá legenda

• Zlatá legenda
• Zlatá legenda (Passionale) v staročeštine
• Legenda aurea (po nemecky)