Samuel (prorok)

Samuel bol významný hebrejský prorok. Jeho meno v preklade do slovenčiny znamená "Božie meno".

Prorok Samuel, freska z Michajlovského monastiera v Kyjeve okolo r. 1112, Ruské múzeum

Bol zrejme pisateľom týchto biblických kníh/častí Starého zákona Biblie: Sudcovia, Rút a časti 1. knihy Samuelovej. Jeho otec sa volal Elkána (1 Sam 1,1.21). Elkána bol Lévita nekňazského rodu Kehátovcov (1 Par 6,33-38). Samuel mal ešte troch bratov a dve sestry (1 Sam 2,21). Jeho matka Anna nemohla mať najskôr deti, a preto prosila Boha, aby ju v tomto smere požehnal s tým, že ona ho daruje jemu naspäť, tým že ho zasvätí Bohu. A tak sa do roka Anne skutočne narodil syn, ktorého z vďačnosti zasvätila Bohu ako Nazarejca, po odstavení ho dala do svätostánku, kde bol v starostlivosti veľkňaza Héliho. Jeho matka ho každý rok navštevovala a nosila mu nový plášť.

Prorok

Samuel sa stáva prorokom ešte ako chlapec, keď mal oznámiť Hélimu Božie posolstvo. Toto proroctvo sa naplnilo (1 Sam 3,2-21), a tak sa začala Samuelova práca ako proroka a celý Izrael si potom uvedomil, že Samuel je naozaj Božím prorokom. Okrem toho sa stal i sudcom. Samuel stále vyzýval Izraelitov, aby zavrhli modlárske uctievanie a slúžili iba pravému Bohu. Izraeliti ho poslúchli a prosili, aby požiadal Boha o pomoc proti Filištíncom, ktorí ich stále napádali (1 Sam 7,2-9). Samuel to urobil. Boh sa naozaj postavil na stranu Izraelitov, uviedol Filištíncov do zmätku, a tak mohli Izraeliti zvíťaziť.

Poverený pomazávať kráľov

Samuelovi synovia Joel a Abijah však neboli ako Samuel, ľud nechcel ani jedného z nich za Samuelovho nástupcu (1 Sam 8,2-5) a žiadal Samuela, aby im ustanovil kráľa tak, ako to bolo vtedy bežné u iných národov. Samuel sa v súvislosti s tým modlil k Bohu, aby vedel ako sa má zachovať. Izraeliti totiž doposiaľ nemali žiadneho ľudského kráľa, lebo ich kráľom bol sám Boh. Boh síce vypočul ich žiadosť, ale vopred varoval, aké to bude mať aj negatívne následky, keď bude nad nimi vládnuť len človek. Samuel dostal presné pokyny, ako postupovať. Za prvého izraelského kráľa bol vybraný a pomazaný Saul z kmeňa Benjamín (1 Sam 8,6-10). Hoci bol Saul spočiatku dobrým kráľom, časom sa ukázalo, že rozhodnutie Izraelitov mať kráľa nebolo dobré. Saul dvakrát hrubo porušil Božie nariadenie, preto bol Samuel vyzvaný, aby najskôr odsúdil Saulovo správanie a oznámil mu Božie rozhodnutie, že jeho kraľovanie Boh čoskoro ukončí a že Boh Saula zavrhuje ako kráľa (1 Sam 13,13). Samuel dostal poverenie, aby pomazal nového kráľa nad Izraelom a to Dávida, ktorý bol pastierom a najmladším synom Izaiho z kmeňa Júdu.

Jeho význam

Keď Samuel nakoniec zomrel, celý Izrael ho oplakával a nakoniec ho pochovali pri jeho dome v Ráme (1 Sam 25,1). Samuel po celoživotnej službe zomrel ako schválený Boží služobník, tak ako o tom hovorí Biblia napr. v Hebr 11,32, alebo v Žalme 99,6. Počas svojho života bol veľmi odvážny a vytrvalý, keď oznamoval Božie rozhodnutia, oddaný pravému uctievaniu a navyše bol poctivý aj vo vzťahu k druhým ľuďom (1 Sam 10,24; 13,13; 15,32.33).

Jeho pozostatky boli z Júdska prenesené do Carihradu za cisára Arkádia r. 466.

Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev si ho pripomínajú 20. augusta.

Literatúra

  • "Dňa 20. augusta : Svätý prorok Samuel." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 430-431. ISBN 80-7165-381-0
  • "Samuel, prorok : 20. august." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 313. ISBN 80-967341-1-3

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.