Drak
Drak alebo šarkan je mýtické zviera vyskytujúce sa v mnohých kultúrach.
Na rozdiel od bežne zaužívaných predstáv nie je možné problematiku drakov zhrnúť do predstavy rozprávkového draka a to dokonca ani jeho podobu. Predstavy o vzhľade draka prešli mnohými premenami, a preto jediné, čo je možné s istotou tvrdiť je, že ide o tvora s jednou hlavou alebo viacerými hlavami. Zjavne drakom s najvyšším počtom hláv bol stohlavý Ladón, naproti tomu čínske draky sú zásadne jednohlavé. Niektoré draky chrlia oheň, no vyskytujú sa aj zmienky o drakoch ktoré chrlia mrazivý vzduch, kyselinu, či dokonca paru. Ďalším problémom opisu predstavy draka spočíva v krídlach. Drak mohol mať, spravidla netopierie krídla, ale z rôznych bájí je známe značné množstvo drakov bez krídel. Dokonca nie je možné presne povedať, koľko nôh mohol mať drak v ľudských predstavách, pretože sa vyskytujú štvornohé aj dvojnohé draky (Wyverny), no sú známe draky aj viacnohé alebo dokonca beznohé. Existujú zmienky aj o morských drakoch.
Umenie
Azda najväčšiou zaujímavosťou je rozšírenie povestí a príbehov o drakoch, dajú sa nájsť prakticky všade. Od Japonska po Anglicko, od Perzie po Rusko. A preto sa výraz Drak v mnohých krajinách líši. V Japonsku, Kórei a Číne existuje výraz Lung, v Rusku je to Zirnitra alebo v staroslovančine Zmej, v Polsku Smok, v Maďarsku Sárkány (z ktorého pochadza výraz šarkan), Anglicko, Irsko, Škotsko má Wyvern, Weyvern či Wyrn alebo Wurm, a konečnej latinčine Draco.
Draci su populárni najmä v literatúre a to už od legendárneho Smauga od Tolkiena. Ale výraznu premenu z beštialnych tvorov unášajúcich panny, na mierumilovné bytosti priniesla hlavne spisovateľka Anne Mccaffreyova, svojími knihami Drakeni z Pernu. Okrem literatúry zasiahli aj do filmu a to legendárnym filmom Dračie srdce či populárnym animovaným filmom Ako si vycvičiť draka. Dnes dokonca vznikajú rôzne fandomy zamerané len na draky. Taktiež drakológia sa stáva čoraz populárnejšiou témou.
Iné projekty
Externé odkazy
- kniha o mytológii starých Slovanov, o drakoch v kapitole 2 - HOSTINSKÝ, Peter Záboj. Stará vieronauka slovenská : Vek 1:kniha 1. [1. vyd.] Pešť: Minerva, 1871. 122 s. - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB