Václav I. (české knieža)

V detstve bol starší syn Vratislava I. a Drahomíry vychovávaný na Tetíne svojou starou mamou Ludmilou, ktorá mu za učiteľa vybrala slovanského kňaza Pavla. Keď sa jeho otec stal českým kniežaťom, poslal svojho syna na Budeč študovať latinčinu.

Po Vratislavovej smrti vo februári 921 sa začala krátka poručnícka vláda Ludmily. Tá však skončila ešte v septembri toho roku, keď bola Ludmila zavraždená a opatery neplnoletého kniežaťa sa ujala jeho matka Drahomíra. Po prevzatí vlády vyhnal Václav svoju matku z kniežacieho dvora, po čase ju však zavolal späť. V roku 924 dal previesť telesné ostatky Ludmily z Tetína do Prahy, kde ich slávnostne pochoval na Pražskom hrade.

Socha sv. Václava na Václavskom námestí v Prahe

Václavova vláda bola od počiatku charakteristická podporou kresťanskej cirkvi. V roku 929 bol Václav nútený podrobiť sa rímskemu cisárovi Henrichovi I. Vtáčnikovi, ktorý so svojím vojskom pritiahol až k Prahe. S týmto aktom bolo spojené i platenie poplatku, ktorý mal český panovník odvádzať rímskemu cisárovi.

Václav založil na Pražskom hrade kostol zasvätený saskému patrónovi sv. Vítovi. Časť ostatkov tohto svätca získal Václav práve od kráľa Henricha. Tento smer Václavovej politickej orientácie sa nepáčil strane, ktorá nechcela prijať uvedené nábožensko-politické väzby. Jej reprezentantom bol Václavov mladší brat Boleslav, ktorý sídlil vo svojom údelnom kniežatstve v Starej Boleslavi. Obaja bratia sa dostávali do čoraz ostrejších osobných sporov, ktoré vyvrcholili pozvaním Václava do Starej Boleslavi na slávnosť vysvätenia kostola. Na nej bol ráno 28. septembra 929 (v novších prameňoch je uvádzaný rok 935) knieža Václav zavraždený. Boleslav so svojou družinou obsadil Pražský hrad a stal sa českým kniežaťom. Čoskoro dal previezť bratove ostatky do Prahy a uložiť ich do novopostavenej svätováclavskej kaplnky v kostole sv. Víta, kde sú dodnes.

Veľmi dôležitú úlohu zohrala postava kniežaťa Václava ako národného patróna a svätca, za ktorého bol považovaný už v druhej polovici 10. storočia. Do tohto obdobia spadá vznik První staroslověnské legendy, latinsky písaného Crescende fide, Gumpoldove legendy a zrejme i legendy tzv. Kristiana.

Od 2. polovice 11. storočia mala svätováclavská úcta kľúčové postavenie v ideológii českej štátnosti a predstavovala jednu zo základných súčastí přemyslovského a najmä luxemburského poňatia kráľovskej moci (svätý Václav chápaný ako nebeský panovník a ochranca českého štátu, samotní panovníci sú len jeho dočasní zástupcovia, ktorým on sám prepožičiava svoju moc).

Od čias Karola IV. Luxemburského sa hlavným symbolom českého štátu stala Svätováclavská koruna, ktorej boli podriadené jednotlivé krajiny Koruny českej. Pieseň Svatý Václave, vévodo české země, kníže náš, bola v stredoveku českou hymnou. Silný bol svätováclavský kult i v husitskej dobe. Pod vplyvom reformácie slabol, ale v období baroka v dobe národného obrodenia bol zase oživený.

Tradícia svätého Václava sa prejavila i behem prvej svetovej vojny u Česko-Slovenských legionárov na Rusi, pri volbe dňa svätého Václava 28. septembra 1914 pre slavnostné predávanie prapora "Prvej Českej Družine" na Sofijskom nám. v Kijeve a tiež "Prvý Česko-Slovenský strelecký peší pluk" niesol v rokoch 1915 až 1917 Václavovo meno.[1]

Život a smrť svätého Václava sa stali námetom mnohých legiend. Václav bol pravdepodobne ženatý, meno jeho manželky však nie je známe. Legendy uvádzajú ako jeho syna Zbraslava.

Miesto pochovania sv. Václava sa nezmenilo od 10. storočia. Súčasná úprava náhrobku zo začiatku 20. storočia je rekonštrukciou gotického náhrobného oltára z čias Karola IV.

Dôkazom významu svätého Václava pre český národ je i mnoho umeleckých spodobení tohto svätca a patróna. Pravdepodobne najznámejším skulptúrnym stvárnením svätého Václava je bronzové jazdecké súsošie kniežaťa a štyroch českých svätcov dotvárajúce kolorit hornej časti pražského Václavského námestia. Jeho autormi sú sochári Josef Václav Myslbek a Klouček a architekt Alois Dryák. V roku 1912 bola na kamennom kvádri osadená jazdecká socha sv. Václava s kopijou v ruke. Súčasne boli v rohoch podstavca umiestnené sochy troch svätcov – sv. Prokopa, sv. Anežky a sv. Ludmily. Štvrtá socha sv. Vojtecha bola osadená v roku 1924. Socha sv. Václava má hmotnosť údajne 5,5 tony a na výšku meria s kopijou 7,2 m. Súsošie patrí medzi najznámejšie sochárske diela a pamätníky v Česku.

Ostatky sv. Václava sú uložené v kaplnke sv. Václava vo Svätovítskej katedrále. Pre svoj mimoriadny význam sa stala kultovým centrom celej katedrály. Tomu zodpovedá i nádherná výzdoba a odlišné poňatie architektúry kaplnky oproti architektonickému a umeleckému stvárneniu zvyšku chrámu. Pôvodná výzdoba zo 14. storočia zahŕňa nástenné maľby pašiového cyklu a obloženie stien drahými kameňmi. Z roku 1509 (pravdepodobne z dielne Majstra litoměřického oltára) pochádza samostatný pás výzdoby zachytávajúci výjavy zo života sv. Václava. Ústredným bodom kaplnky je bohatou intarziou zdobený podstavec s ostatkami svätca. Ďalším zaujímavým miestom kaplnky sú malé dvere v jej juhozápadnom rohu, zabezpečené siedmimi zámkami, vedúce na schodisko do korunnej komory s korunovačnými klenotami.

• "Václav, české knieža : 28. september, 4. marec." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 38-39. ISBN 80-967341-1-3

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Václav I. (české knieža)

• Český národ si připomíná svátek svatého Václava – lebka sv. Václava
• Svatý Václav je symbolem české státnosti
• O svatováclavské tradici (Kruh českých duchovních tradic)
• Vražda Václava Svatého

1. PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, str.12 - 17, 33 - 45, 70, 131, 152, 154 - 157, 161