Čornohora

Čornohora je pohorie s prevládajúcimi trávnatými holinami a bez výrazných skalnatých tvarov (ktoré sú charakteristické napríklad pre tatranskú časť Karpát). Pripomína skôr Malú Fatru alebo Nízke Tatry. Pohorie je medzi vysokohorskými turistami obľúbené pre svoj dlhý jednoznačne vedený hrebeň, kde sa nachádza mnoho vrcholkov vedľa seba oddelených len sadlami. Tento hrebeň sa tiahne od vrchu Hoverla po vrchol Pip Ivan.

Pod vrcholom Turkul leží vo výške 1 750 m n. m. horské jazero Nesamovyte, ďalšie jazero Brebenskul sa nachádza v 1 800 m n. m. pod rovnomenným kopcom. U oboch jazier vyviera prameň vody.

Po prvej svetovej vojne bola táto oblasť hraničná medzi česko-slovenskou Podkarpatskou Rusou a poľskou Haličou. Dodnes sa na hrebeni nachádzajú vtedajšie hraničné medzníky. V súčasnosti hranica oddeľuje Zakarpatskú a Ivanofrankivskú oblasť.

• Hoverla (2 061 m) (najvyšší vrch)
• Brebeneskul (2 036 m)
• Pip Ivan (2 028 m) (južná časť)
• Petros (2 020 m)
• Rebra (2 001 m)
• Turkul (1 933 m) (skalnatá hora)
• Breskul (1 911 m)

Pohorie je pretkané sieťou turistických ciest, ktoré bývajú väčšinou dobre rozoznateľné (s výnimkou chodníkov v nižších polohách zarastených lesom) a miestami značené. Cesty na hrebeň či k vrcholom vychádzajú na východnej strane masívu z obcí Vorochta, Dzembroňa a na západe z Jasine a Rachivu. Niekoľko kilometrov východne pod vrcholom Hoverla sa nachádza zimné stredisko Zaroslak vybavené kempom a hotelom.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čornohora

• Čornohora (informácie, fotografie) (po anglicky)
• Černohorská polonina, Duší Karpat

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čornohora na českej Wikipédii.