Vyšný Kubín

Vyšný Kubín je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.

Vyšný Kubín
obec
Kubínyiovský kaštieľ
Štát Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Dolný Kubín
Región Orava
Nadmorská výška 525 m n. m.
Súradnice 49°11′03″S 19°18′57″V
Rozloha 12,74 km² (1 274 ha) [1]
Obyvateľstvo 787 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 61,77 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1325
Starosta Antonín Zámečník[3] (nezávislý)
PSČ 026 01 (pošta Dolný Kubín 1)
ŠÚJ 510181
EČV DK
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu		 Hviezdoslavova 117/5
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Vyšný Kubín
Webová stránka: vysnykubin.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Polohopis

Obec sa nachádza asi 5 km od okresného mesta. Leží v údolí, medzi vrchmi Veľký Choč (1 611 m n. m.) a Ostrá skala a Tupá skala.

Dejiny

Roľnícky ľud, ktorý sa označuje ako ľud popolnicových polí alebo lužický ľud sa zaoberal poľnohospodárstvom, chovom dobytka a poznal zopár remesiel. Staval si veľké opevnenia (Ostrá skala a Tupá skala), z čoho je možné usudzovať, že sa lužické rody spájali vo väčšie celky – kmene, ktoré pri stavbách mohutných opevnení využívali nútenú otrockú prácu (patriarchálne otroctvo).[4]

Obec sa spomína v roku 1325 ako Superior Kolbin, 1325 až 1391 Felseukolbyn, alebo Kubbyn, v roku 1920 ako Horný Kubín. Roku 1325 magister Donč daroval osadu potomkom grófa Hudku (comes Hudka – Hudkont) z Liptova. Zemianske rodiny Meškovci a Kubínyiovci sa hlásili ako jeho potomkovia. V roku 1355 kráľ Ľudovít I. pridelil vyšnokubínskym zemanom túto obec a zároveň ju oddelil od Oravského panstva. Od tej doby sa Vyšný Kubín spomína ako zemianska dedina. Za zemianske rodiny sa pokladali Kubínyiovci, Meškovci, rodina Orszáhg-Gazda a Ivanovičovci. V roku 1778 mala obec 455 obyvateľov, v roku 1828 535 obyvateľov a 78 domov.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová gotická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z konca 15. storočia.[5] Upravovaný bol v roku 1697 a po roku 1833. V interiéri sa nachádza neskorobarokový oltár s gotickou sochou Najsvätejšej Trojice z polovice 15. storočia. Súčasťou interiéru je aj epitaf miestnych zemanov Jozefa Kubínyiho a jeho manželky Amálie Kubínyi z roku 1792. Vo veži sa nachádza pôvodný gotický zvon, práca zvonolejára J. Weigla z konca 15. storočia. Na priľahlom cintoríne sa nachádza náhrobok rodičov P. O. Hviezdoslava.
  • Kubínyiovský (Dolný) kaštieľ, obdĺžniková jednopodlažná štvortraktová pôvodne renesančná stavba z obdobia po roku 1653. Koncom 18. storočia bol neskorobarokovo upravený. Stavba je charakteristická nárožnými vežami ukončenými šindľovými cibuľami. Objekt má klasicistickú fasádu so stredovým rizalitom s trojuholníkovým štítom s tympanónom a manzardovú strechu. V interiéri sa nachádzajú štukové klenby a kozuby zo 17. storočia.[6]
  • Kubínyiovský (Horný) kaštieľ, obdĺžniková dvojpodlažná trojtraktová pôvodne klasicistická stavba z druhej polovice 18. storočia. Kaštieľ prešiel neobarokovou úpravou v druhej polovici 19. storočia. Fasáde dominuje predsavaný trojosový arkádový rizalit s volútovým štítom. Nárožia a šambrány prízemia sú riešené ako rustika. V interiéri sa nachádza schodisko s dekoratívnym liatinový zábradlím. Kaštieľ je súčasťou rozsiahleho parku. V súčasnosti tu sídli obecný úrad.[7]
  • Súbor ľudových domov, ide o jednopodlažné zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou šindľovou strechou. Typický štít je riešený ako podlomenica, lomenica a zakončený kuklou. Najčastejšie pochádzajú z 19. a začiatku 20. storočia. Pamiatkovo sú chránené domy číslo 86 a 93.[8]
  • Kostol Najsvätejšej Trojice
  • Kubínyiovský kaštieľ

Osobnosti obce

Rodáci

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 3. Obdobie patriarchálneho rodového zriadenia, s. 18.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Vyšný Kubín - Dolný kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Vyšný Kubín - Horný kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.