Symboly esperanta
Esperanto, najrozšírenejší plánový jazyk, počas svojho vývoja získal niekoľko tradičných symbolov.
Zelená hviezda
Základným symbolom esperanta je zelená päťramenná hviezda (esper. verda stelo). Jej päť vrcholov predstavuje päť svetadielov (podľa tradičného ponímania), zelená farba je symbolom nádeje. V prípadoch, kedy je hviezda použitá mimo vlajky, býva niekedy dopĺňaná písmenom „E“ aby sa naznačilo, že ide práve o hviezdu esperantskú. Zelená farba a symbol hviezdy sa zo začiatku používali predovšetkým na označovanie kníh napísaných v esperante – s týmto zvykom začal Louis de Beaufront.
Esperantská vlajka
Esperantská vlajka má zelený list s bielym karé, v ktorom je zelená pätcípa hviezda. Esperantisti používajú túto vlajku na reprezentovanie svojho jazyka. Použitie zelenej farby a päťramennej hviezdy iniciovala švédska esperantistka G. Jonson. S konečným návrhom vlajky prišli v roku 1893 C. Rjabinis a P. Deullin. Podobne ako pri hviezde zelená farba symbolizuje nádej, päť vrcholov hviezdy päť kontinentov a biele karé reprezentuje mier.
Jubilejný symbol
Pri príležitosti stého výročia uverejnenia esperanta v roku 1987 predstavil Svetový esperantský zväz špeciálne logo. Je tvorené dvojicou proti sebe obrátených, zaoblených písmen „E“, výsledný guľový tvar pripomína zemeguľu. Nový symbol si našiel obľubu predovšetkým medzi mladými esperantistami. Niekedy býva používaný v prostredí rýchlych správ alebo sociálnych sietí v textovej podobe „ЄЭ“ na vyjadrenie, že dotyčná osoba je esperantista.
Hymna
Pieseň La Espero je mnohými esperantistami považovaná za hymnu esperanta. Ide o báseň, ktorej text napísal Ludwik Lejzer Zamenhof (iniciátor esperanta) a hudbu zložil belgický skladateľ Félicien Menu de Ménil.
Mena
Stelo (množné číslo: Steloj) bola medzi rokmi 1945 a 1993 používaná medzi niektorými esperantistami ako mena.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Symboly esperanta na českej Wikipédii.