Vladimír Roy

Pochádzal z rodiny evanjelického farára Petra Pavla Roya a dcéry Jozefa Miloslava Hurbana patriacej k zemianskemu stavu ktorej predkovia, francúzski hugenoti, podľa rodinnej tradície prišli na Slovensko pred náboženským prenasledovaním z Francúzska.

Vzdelanie získaval v Kochanovciach, Modre a na gymnáziách v Skalici a v Bratislave, kde zmaturoval v roku 1905. V štúdiu pokračoval na teologickej fakulte v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1909. Už počas štúdia pracoval ako spoluredaktor v časopisoch Prúdy a Dennica. Po ukončení štúdia pôsobil na viacerých miestach ako kaplán (Liptovský Mikuláš, Stará Turá, Pešť), v roku 1910 bol na študijnom pobyte v Anglicku, v roku 1912 sa stal farárom v Púchove., kde kedysi pôsobil aj jeho otec. Jeho pôsobenie v Púchove pripomína pamatná tabuľa na starej evanjelickej fare na Moravskej ulici. V Púchove ho navštívil aj Scotus Viator.

Počas 1. svetovej vojny prešiel ruským a talianskym frontom, chvíľu pôsobil ako kaplán v Krajnom (1915) a po ukončení vojny bol od roku 1919 opäť farárom v Púchove. V rokoch 1925 – 1926 sa venoval iba literárnej tvorbe, no z existenčných dôvodov v roku 1927 začal znovu pôsobiť ako farár, no tentoraz v Bukovci, až bol napokon predčasne penzionovaný. V roku 1934 sa presťahoval do Martina, zomrel však v sanatóriu v Novom Smokovci. Pochovaný je v Martine.

Raz príde čas je názov dokumentárneho filmu o Vladimírovi Royovi, ktorý vznikol v produkcii Slovenskej televízie v roku 1993 /scenár a réžia Fedor Bartko/.

Svoje prvé verše začal písať už počas vysokoškolských štúdií a uverejňoval ich v časopisoch Slovenské pohľady, Cirkevné listy a Národné noviny. Začiatky jeho tvorby boli poznačené vplyvom symbolizmu a impresionizmu, no taktiež ho ovplyvňovala tvorba Pavla Országha-Hviezdoslava či Svetozára Hurbana-Vajanského, z mladších autorov to boli Janko Jesenský, Ivan Krasko a iní. Neskôr ho ovplyvňovala romantická poézia slovenských (Janko Kráľ) i zahraničných autorov (Endre Ady, George Gordon Byron). Vo svojej tvorbe sa venoval vyjadreniu rozporov medzi svetom a srdcom, snom a skutočnosťou, no taktiež v nej vyjadroval smútok, bolesť, hrôzu, osamotenosť a boj za ľudskejší a spravodlivejší život. V neskoršej tvorbe sa venoval najmä národnej lyrike, kde využíval najmä motívy noci bez luny a hviezd, obrazy mrakov, súmraku, temna a beznádeje, ale taktiež sú pre jeho tvorbu z tohto obdobia typické motívy vzbury a odboja, zamerané nielen proti spoločnosti, ale i proti sociálnym pomerom. Po tomto období prichádza do jeho tvorby prevaha lyriky, a to ako ľúbostnej, tak i osobnej, reflexívnej a prírodnej. Ovládal šesť cudzích jazykov, a tak sa okrem vlastnej tvorby venoval i prekladom poézie, prózy i drámy. Prekladal najmä z angličtiny (George Gordon Byron, Edgar Allan Poe (napr. báseň Havran), Percy Bysshe Shelley, William Shakespeare, Oscar Wilde, Walter Scott, Charles Dickens), francúzštiny (Alexandre Dumas starší, z nemčiny (Heinrich Heine, Johann Wolfgang Goethe), Rainer Maria Rilke), maďarčiny (Endre Ady, Mór Jókai) a iných jazykov. Okrem toho tiež preložil libreto k prvej slovenskej opere Jána Levoslava Bellu Kováč Wieland. Jeho básnická tvorba ovplyvnila celý rad slovenských básnikov, ako boli Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč, Ján Smrek, Andrej Plávka a iní, ktorí čerpali z jeho poznatkov z práce s voľným veršom.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladimír Roy

• Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Adamovských Kochanovciach; záznam číslo 24; pokrstený ako Vladimír Jozef Jan Roy
• Plné texty diel V. Roya