Trogir
Trogir (tal. Traù, maď. Trau, lat. Tragurium) je prímorské kúpeľné mesto v Splitsko-dalmatínskej župe v Chorvátsku na pobreží Jadranského mora, v ktorom v roku 2001 žilo 13 322 obyvateľov. Historické centrum mesta je situované na malom ostrove medzi pevninou a ostrovom Čiovo.
Trogir | |||
mesto | |||
Oficiálny názov: Trogir | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Splitsko-dalmatínska župa | ||
Nadmorská výška | 0 m n. m. | ||
Súradnice | 43°31′10″S 16°13′53″V | ||
Rozloha | 39,10 km² (3 910 ha) | ||
Obyvateľstvo | 13 322 (2001) | ||
Hustota | 340,72 obyv./km² | ||
starosta | Vedran Rožić | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 21220 | ||
Predvoľba tel. čísel | (+385) 021 | ||
EČV | ST | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Historic City of Trogir | ||
Typ pamiatky | kultúrna | ||
Rok | 1997 (#21) | ||
Číslo | 810 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | ii, iv | ||
| |||
Wikimedia Commons: Trogir | |||
Webová stránka: http://www.trogir.hr | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
Trogir založili grécki kolonisti niekedy v 3. storočí pred Kr. Veľký rozvoj zaznamenalo za čias rímskej vlády, kedy sa stalo významným prístavom. V 9. storočí uznával Trogir zvrchovanosť chorvátskych vládcov, medzi Trogirom a Chorvátskym kráľovstvom boli čulé obchodné vzťahy. Chorváti potomkom rímskych mešťanov v Dalmácii hovorili Latini. V roku 1123 dobyli mesto Saracéni a skoro celé ho zničili.
Vo vlastníctve mesta sa striedali Byzantínci, Normani a iné ríše. V 13. storočí pripadol na 100 rokov Uhorsku. V roku 1420 ho ovládli Benátky. V roku 1814 sa vrátil pod uhorskú správu a začlenil sa do Rakúsko-Uhorska. S rozvojom turizmu v druhej polovici 20. storočia sa stal Trogir kúpeľným mestom.
V roku 1997 bolo historické centrum mesta Trogir zapísané na zoznam svetových kultúrnych pamiatok UNESCO.
Pamiatky
V meste sa nachádza katedrála svätého Vavrinca budovaná v priebehu 13. – 15. storočia, kostoly, paláce a opevnenia z obdobia 14. – 17. storočia najmä v renesančnom a románskom slohu.