Tretí lateránsky koncil

V rámci troch zasadaní koncilu – 5., 14. a 19. marca 1179 – bolo prijatých 27 kánonov:

• Kánon I stanovuje, že pre zvolenie pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov kardinálov.
• Kánon II anuluje rozhodnutia protipápežov Viktora IV. (Octaviano de Monticelli) a Kalixta III. (Johannes zo Strumy).
• Kánon III stanovuje najnižší požadovaný vek pre funkciu biskupa na 30 rokov.
• Kánon IV stanovuje hornú hranicu výdavkov potrebných na zaopatrenie klerika; vyzýva k uvážlivosti v otázke výberu daní a poplatkov.
• Kánon V stanovuje vyživovaciu povinnosť biskupa voči klerikovi, ktorý nemá benefícium.
• Kánon VI požaduje dodržiavanie stanovených termínov tak v prípade udelenia trestu exkomunikácie ako i v prípade podania opravného prostriedku proti exkomunikácii.
• Kánon VII zakazuje vyberanie poplatkov za pohreb, sobáš či udelenie iných sviatostí. Okrem toho sa zakazuje vyberať akékoľvek nové poplatky či zvyšovať tie už zavedené.
• Kánon VIII zakazuje určovanie nároku na benefícium, ak je ono ešte obsadené. Ak sa benefícium uvoľní, rozhodne o jeho obsadení do šiestich mesiacov miestny biskup, inak musí zabezpečiť jeho obsadenie kapitula kanonikov.
• Kánon IX potvrdzuje autoritu miestnych biskupov nad Rádom templárov i Rádom johanitov, ktoré sa pokúšali, zneužijúc svoje privilégiá, vymaniť spod tejto autority.
• Kánon X zakazuje mníchom súkromné vlastníctvo; zakazuje kúpiť si prijatie do kláštora.
• Kánon XI sa vyhráža klerikom žijúcim v konkubináte odňatím benefícia a vylúčením z klerického stavu alebo núteným odchodom do kláštora. Biskupi sa tiež majú postarať o to, aby ich klerici zbytočne nenavštevovali ženské kláštory.
• Kánon XII zakazuje klerikom počnúc subdiakonmi, ale i klerikom s ešte nižším svätením, ktorí žijú z benefícií, aby v súdnych sporoch vykonávali úlohu advokáta alebo zákonného zástupcu.
• Kánon XIII zakazuje klerikom kumuláciu benefícií a zdôrazňuje ich rezidenčnú povinnosť.
• Kánon XIV pod trestom exkomunikácie zakazuje laikom rozhodovať o prideľovaní cirkevných úradov.
• Kánon XV zakazuje privlastňovanie si cirkevného majetku a prenášanie biskupských jurisdikčných kompetencií na dekanov.
• Kánon XVI stanovuje, že rôzne menšinové námietky nie sú oprávnené zablokovať investitúru, a vyhlasuje, že závery prijaté väčšinou sú záväzné, bez možnosti podania opravného prostriedku.
• Kánon XVII priznáva biskupovi najvyššie rozhodovacie právo v sporoch o výkon ius praesentandi (tzv. prezentačného práva) a ius patronatus (patronátneho práva).
• Kánon XVIII nariaďuje, aby boli v kláštorných a biskupských školách zamestnaní učitelia, ktorí by vzdelávali chudobných študentov a klerikov zadarmo.
• Kánon XIX sa ohradzuje voči zásahom svetskej vrchnosti do cirkevných záležitostí (…„dnes je to horšie než za čias faraónov“...) a zakazuje využívať cirkevné majetky na financovanie vojenských záležitostí.
• Kánon XX zakazuje usporiadavať rytierske turnaje; kto pri nich príde o život, tomu sa odoprie cirkevný pohreb.
• Kánon XXI dôrazne žiada, aby sa nebojovalo (aby sa zachoval Pax Dei) od stredy večera do pondelka ráno, počas celého vianočného obdobia a v celom pôstnom období až do veľkonočnej nedele.
• Kánon XXII požaduje, aby bola garantovaná bezpečnosť pre cestujúcich duchovných, pre pútnikov, obchodníkov a všetkých roľníkov vrátane ich zvierat na ceste k ich poliam; požaduje ich oslobodenie od lokálnych cestných mýt, ktoré nemajú oficiálne kráľovské povolenie.
• Kánon XXIII povoľuje, aby bol v komunitách chorých na malomocenstvo postavený chrám a bol im pridelený kňaz.
• Kánon XXIV uvaľuje zbrojné embargo na Saracénov a zakazuje kresťanom zúčastňovať sa na (saracénskych) námorných pirátskych výpravách.
• Kánon XXV pod trestom exkomunikácie zakazuje požadovať úroky. Klerik, ktorý úžerníkovi neodoprie riadny cirkevný pohreb, bude okamžite suspendovaný.
• Kánon XXVI zakazuje Židom a Saracénom, aby si najímali kresťanských otrokov, ktorí sa budú starať o ich deti alebo vykonávať u nich iné služby. Svedectvo Žida pred súdom sa nesmie uprednostniť pred svedectvom kresťana. Princíp kresťanskej ľudskosti však káže Židov tolerovať. Židom, ktorí konvertovali na kresťanstvo, svetská vrchnosť uznáva a v plnej miere garantuje ochranu ich vlastníckych práv.
• Kánon XXVII vyhlasuje exkomunikáciu juhofrancúzskych katarov a všetkých podobných hnutí spolu s ich podporovateľmi. Zároveň vyzýva všetkých veriacich, aby, pre odpustenie hriechov a spásu svojich duší, bránili kresťanstvo, ak to bude nevyhnutné, aj násilnými prostriedkami. Vládnucim kniežatám sa povoľuje urobiť si z heretikov otrokov a skonfiškovať ich majetok. Účasťou na križiackej výprave sa dá docieliť skrátenie uloženej doby pokánia a súčasne je účastníkom garantovaná mimoriadna pápežská ochrana.

• ALBERIGO, G. (ed.). Konzilien des Mittelalters. Paderborn: Schöningh Verlag, 2000. ISBN 3506798049.
• FOREVILLE, Raymonde. Lateran I – IV. (Übersetzung des frz. Originals, Paris 1965.: Geschichte der ökumenischen Konzilien. Band 6. Mainz: Matthias-Grünewald-Verlag, 1970. ISBN 3786702861.)

• Text kánonov, Intratext (angl.)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Drittes Laterankonzil na nemeckej Wikipédii.