Efezský koncil

Efezský koncil zasadal medzi 22. júnom 431 a 10. júlom 431 v maloázijskom Efeze. Koncil zvolal cisár Theodosius II., vnuk Theodosia I. Koncilu sa zúčastnilo 200 až 250 biskupov; zasadnutie však prebiehalo pomerne rýchlo, aby sa k záverom dospelo pred príjazdom západných biskupov. Rokovanie sa vyznačovalo vystupňovanou atmosférou, ostrými stretmi a obvineniami. Koncil je uznávaný ako tretí ekumenický koncil. Hlavnou otázkou, ktorou sa zaoberal, bolo nestoriánstvo.

Podľa záverov koncilu precenil Nestorius ľudskú prirodzenosť Ježiša Krista na úkor prirodzenosti božskej. Preto bolo učenie patriarchu Nestoria odsúdené ako mylné. Nestorius učil, že Panna Mária porodila človeka Ježiša Krista, ale nie Ježiša čoby Logos, Božieho syna. Logos v Kristovi iba prebýval ako v chráme; Ježiš tak bol iba θεοφόρος theoforos, nositeľ Boha. Preto aj jeho matku Máriu Nestorios nazýval χριστοτόκος Christotokos nositeľka Krista. Efezský koncil proti tomuto tvrdeniu vyhlásil ako učenie cirkvi, že Mária je θεοτόκος theotokos, nositeľka Boha, tiež Bohorodička; toto pomenovanie bolo preložené do latinčiny ako dei genetrix.

Koncil vyhlásil, že Ježiš bol jedinou osobou, nie dvoma oddelenými osobami - úplne Bohom aj úplne človekom s racionálnou dušou a telom. Mária je theotokos, pretože porodila tohto Ježiša, Boha a zároveň človeka. Spojenie dvoch prirodzeností v Kristovi bolo takej povahy, že jedna prirodzenosť nerušila prirodzenosť druhú.

Koncil tiež vyhlásil text Nicejsko-konštantínopolského vyznania, ktoré zložili Otcovia Prvého nikajského koncilu roku 325 a Prvého konštantínopolského koncilu roku 381, ku ktorému zakázal dodávať akékoľvek prídavky. Okrem toho odsúdil tiež pelagianizmus.