Viennský koncil

Viennský koncil bol 15. všeobecný koncil, ktorý sa konal od 16. októbra 1311 do 6. mája 1312 vo francúzskom meste Vienne. Zvolal ho pápež Klement V.

Koncil vyhlásil, že sa nepodarilo dokázať, že by sa, už od roku 1307 neustále upodozrievaný, Rád templárov dopustil herézy a blasfémie. Napriek tomu sa však koncil rozhodol Rád templárov zrušiť kvôli jeho už aj tak zlej povesti, v snahe zabrániť ďalším škodám na mene cirkvi. Pápež Klement V. následne bulou Ad providam preniesol majetok templárov na Rád johanitov.

Na žiadosť rýnskych prelátov koncil vo všeobecnosti zakázal ďalšiu činnosť potulným členom laického náboženského hnutia bekýň a beghardov (porov. aj bula Cum de quibusdam). Zároveň bolo ostatným (usadlým) členom hnutia bekýň a beghardov odňaté právo kázať a spovedať; tiež už viac nesmeli vyvíjať akúkoľvek pastoračnú činnosť zameranú na ženy. V bule Ad nostrum quia koncil odsúdil tzv. antinomickú a autoteistickú herézu, sčasti na základe toho, ako ju identifikoval v diele bekyne Margaréty Porete Spiegel der einfachen Seele (Zrkadlo jednoduchej duše). Pre celé 14. storočie sa táto bula stala podnetom k prenasledovaniu hnutia Bratov a sestier slobodného ducha.

Viennský koncil znovu potvrdil bulu pápeža Bonifáca VIII. Super cathedram, v ktorej sa o. i. hovorí, že žobravé rády musia štvrtinu zo svojich príjmov (aj z dedičstva) odovzdať cirkvi. Schválilo sa i nariadenie, že na univerzitách v Oxforde, Paríži, Bologni a Salamanke sa majú zriadiť katedry hebrejského, arabského a aramejského jazyka.