Druhý lyonský koncil

Pápež Gregor X. oznámil 31. marca 1272 zámer zvolať koncil a zároveň vopred požiadal všetkých kresťanov o pomoc pri príprave a uskutočňovaní reforiem v cirkvi. Koncil bol v Lyone slávnostne otvorený, po dlhom čase príprav, až 7. mája 1274. Zúčastnilo sa ho 300 biskupov, 60 opátov, mnoho teológov a kňazov.

Samotnou prípravou koncilu poveril pápež Bonaventúru z Bagnoregia, ktorý bol kvôli tomu i vysvätený za biskupa. Bonaventúra však nakoniec zomrel ešte pred ukončením koncilu – 15. júla 1274. Na koncile sa zúčastnili delegácie z Francúzska, Nemecka, Anglicka a Sicílie, jedna delegácia tatárskeho chána i kráľ Jakub I. Aragónsky. Tomáš Akvinský mal byť tiež jedným z účastníkov, žiaľ, cestou na koncil, 7. marca 1274 v kláštore vo Fossanova, zomrel. Grécka delegácia prišla až 24. júna, pretože im cestu najprv sťažilo stroskotanie ich lode. Na tomto koncile sa teda nakoniec zúčastnili zástupcovia takmer zo všetkých vetiev kresťanstva, čím sa splnilo i prianie pápeža Gregora X., a oprávnene sa tak mohlo hovoriť o univerzálnom, ekumenickom koncile.

Koncil mal spolu 6 zasadnutí – 7. máj, 18. máj, 4. alebo 7. jún, 6. júl, 16. júl a 17. júl 1274. V rámci 4. zasadnutia, 6. júla 1274, bolo prijaté rozhodnutie o znovuobnovení jednoty medzi západnou a východnou cirkvou. Táto jednota však nemala dlhé trvanie. Zástupcom gréckej cirkvi sa zdalo, že tento krok koncilu skôr vnútil cisár Michael VIII. Palaiologos, ktorý si tak chcel získať priazeň pápeža v spore s Karolom I. z Anjou, ktorý útočil na Byzantskú ríšu. Väčšina gréckeho kléru však bola proti únii so západnou cirkvou. A otázkou zostáva i to, do akej miery toto znovuzjednotenie vôbec podporovali prívrženci pápeža Gregora X. Po smrti cisára Michala v roku 1282 tak táto únia de facto prestala existovať.

K ďalším bodom programu patrila otázka pravidiel voľby nového pápeža. Koncil rozhodol, že pápeža budú odteraz kardináli voliť v uzavretom, od okolitého sveta izolovanom konkláve, ktoré nesmú opustiť skôr, než zvolia nového pápeža. V budúcnosti by sa tak predišlo situácii, ktorá nastala v rokoch 1268 až 1271, kedy sa kardináli takmer tri roky nedokázali zhodnúť na mene nového pápeža. Zároveň sa stanovilo, že v čase konania konkláve môže mať každý kardinál pri sebe jedného, najviac však dvoch sluhov; všetci kardináli sa musia zdržiavať v jednom, vyčlenenom priestore a nesmú mať nijaký kontakt s vonkajším svetom. Ak po troch volebných dňoch ešte stále nebol zvolený nový pápež, počnúc štvrtým dňom budú kardináli dostávať len jedno jedlo denne. A v prípade, že by konkláve ani po ôsmich dňoch neprinieslo nijaký výsledok, obmedzí sa strava kardinálov len na chlieb, vodu a víno.

Druhý lyonský koncil povolil konanie ďalšej križiackej výpravy, vydal dokonca, s platnosťou na šesť rokov, povolenie vyberať zvláštne dane pre financovanie tejto výpravy. Plánovaná križiacka výprava sa však nakoniec neuskutočnila.

Koncil sa zaoberal aj reformou cirkvi. Zosadených bolo niekoľko biskupov a prelátov, prikročilo sa aj k rozpusteniu niektorých žobravých rádov. Zároveň však koncil oficiálne schválil pôsobenie rádu dominikánov a františkánov.

Počas koncilu vyvstal aj spor o titul kráľa Svätej rímskej ríše. Ten si nárokoval kráľ Alfonz X. Kastílsky. Pápež však nakoniec oficiálne za rímskeho kráľa vyhlásil Rudolfa I. Habsburského.

• ROBERG, Burkhard. Das Zweite Konzil von Lyon. (1274). Paderborn: Schöningh, 1990. ISBN 3-506-74689-8.
• THEINER, Augustin. Die zwei allgemeinen Concilien von Lyon 1245 und Konstanz 1414 über die weltliche Herrschaft des Heiligen Stuhles. Mit bisher noch nicht veröffentlichten historischen Documenten. Freiburg (Breisgau): Herder, 1862. (Dostupné online)
• SCHATZ, Klaus. Allgemeine Konzilien – Brennpunkte der Kirchengeschichte (= UTB 1976 Theologie). 2. Auflage. Paderborn: Schöningh, 2008. S. 114 – 118. ISBN 978-3-506-99492-9.

• Second Council of Lyons – 1274 (Memento vom 12. Juni 2005 im Internet Archive)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zweites Konzil von Lyon na nemeckej Wikipédii.