Trdat (architekt)

Trdat pôsobil v Arménsku pred aj po rekonštrukčných prácach na Hagii Sofii. Spomína sa v súvislosti s opevneným mestom Argina severne od mesta Ani. Historik Stepan Asoghik spomína, že Trdat bol poverený výstavbou patriarchálnej katedrály v Argine (973 – 977), ktorá sa na konci 9. storočia stala sídlom arménskeho katolika. Katedrála v Argine mala krížový pôdorys bez bočných lodí. Priestor bol rozdelený do troch polí rebrovými oblúkmi. Nad krížením sa nachádzala kupola. Exteriér chrámu vypĺňajú výklenky po bokoch, čo je spoločný znak arménskej a gruzínskej architektúry, ktoré naznačujú hlavné členenie interiéru. Polkruhovú apsidu na východe lemovali dve malé bočné kaplnky a víťazný oblúk. Takéto bohaté profilovanie dodávalo interiéru nápadne masívny efekt a dôraz na lineárnosť.[9][5] Vďaka inovatívnemu prístupu, ako aj využitiu architektonických tradícií raného stredoveku sa stal významným architektom. V 80. rokoch 10. storočia bol známym aj ďaleko za hranicami Arménie. Navyše nie je známe a za akých okolností Trdat odcestoval do Konštantínopolu.[10][9]

Katedrála svätej Bohorodičky, Ani, Turecko

Kópia sochy kráľa Gagika II. s modelom Kostola svätého Gregora, History Museum of Armenia, Jerevan, Arménsko

V roku 961 presunul Ašot III. svoje hlavné mesto z Karsu do veľkého mesta Ani, kde dal postaviť nové paláce. Bolo to nové a veľkolepé mesto, ktoré stálo na obchodnej križovatke medzi Byzantskou ríšou, Abbásovským kalifátom, Kyjevskou Rusou, Perziou a krajinami strednej Ázie. Z dôvodu rýchleho rastu mesta nariadili arménsky kráľ Ašot III. výstavbu hradieb, verejných priestorov, karavanserailov, kostolov a katedrál. V tejto výstavbe pokračovali aj jeho synovia Sembat II. a Gagik II. V roku 989 arménsky kráľ Sembat II. prikázal Trdatovi postaviť novú Katedrálu svätej Bohorodičky. Znova tu využíva krížový plán chrámu bez bočných lodí podobne ako v Katedrále v Argine. Nad krížením sa nachádzala kupola. Priestor bol rozdelený do troch polí rebrovými oblúkmi. Exteriér chrámu znova vypĺňajú výklenky po bokoch, ktoré naznačujú hlavné členenie interiéru. Stavba bola prerušená smrťou Sembata II. v roku 989, ako to dokladá nápis v katedrále. Chrám bol dokončený medzi rokmi 1001 – 1006 pod dohľadom kráľovnej Katranide, ktorá bola manželkou arménskeho kráľa Gagika I. a sestra gruzínskeho kráľa Bagrata III.[9][3][5] Katedrála bola jedným z Trdatových majstrovských diel a bola vzorom pre chrámy krížového pôdorysu bez bočných lodí s kupolou a tamburom, ako napríklad chrámy v Odzune, Ečmiadzine a Mrene.[7]

Trdat postavil v Ani okrem iného aj Kostol svätého Gregora (dokončený medzi rokmi 1001 – 1010, dnes ruina) a palácovú kaplnku na príkaz arménskeho kráľa Gagika II. Katedrála v Zvartnoce slúžila ako vzor pre Kostol svätého Gregora, ktorý bol zasvätený práve svätému Gregorovi Lusavoričovi. Socha Gagika II. s modelom kostola je jedinečným dokladom, ako mohol kostol vyzerať.[7] Kostol s typickým centrálnym pôdorysom kruhu s kupolou nesenou stĺpmi, štyrmi exedrami a priľahlými poschodovými galériami. Svätyňa je prevýšená nad ochodz a vo vnútri má tvar štvorlístka. Spájala v sebe byzantské a arménske architektonické formy.[8][11]

Predpokladá sa, že Trdat navrhol alebo dohliadal na stavbu Chrámu svätého Kríža (najstaršia časť Monastiera Haghpat). Niekedy sa mu pripisuje výstavba niekoľkých kostolov v monastieroch Sanahin, Haghpat a Marmaršen, ktoré sa nachádzajú v dnešnom Arménsku.[9][5]

Kupola Hagie Sofie, Konštantínopol (dnes Istanbul), Turecko

Početné byzantské zdroje spomínajú poškodenie a rekonštrukciu kupoly Hagii Sofii za vlády cisára Bazila II. po zemetrasení v roku 989. Neuvádzajú však mená architektov, ktorý sa podieľali na oprave chrámu.[5] Byzantská architektúra chrámov sa úplne líšila od impozantných a strohých geometrických kamenných štruktúr arménskej architektúry. Byzantský architekti uprednostňovali vo svojich chrámoch tehlu a maltu, vyhýbali sa tiež kupolám s kužeľovitou strechou.[7] Historik Stepan Asoghik vo svojom diele na začiatku 11. storočia spomína architekta Trdata. V diele autor pojednáva o byzantsko-arménskych vzťahoch za vlády Bazila II. Zmieňuje sa o zemetrasení v Konštantínopole a oprave chrámu Hagia Sofia. Nie je známe, ako a kedy Trdat prvýkrát prišiel do Konštantínopolu a nakoniec mu bola zverená rekonštrukcia chrámu. Je celkom možné, že Trdat bol už v Konštantínopole, zatiaľ čo sa zastavili práce na Katedrále svätej Bohorodičky v Ani po smrti Sembata II. Arméni sa často dostávali na významné posty, ako učenci, generáli a vládcovia pod patronátom byzantských cisárov macedónskej dynastie (867 – 1056). Pôvod tejto dynastie možno hľadať v Arménii. Cisár Bazil II. sa vždy zaujímal o východnú hranicu Byzantskej ríše s Gruzíncami, Arménmi a Arabmi. Mohol sa tak dopočuť o slávnom arménskom architektovi Trdatovi počas bojov proti Arabom. Podľa kroniky arménskeho historika Matúša z Edessy hovoril Bazil II. s arménskymi učencami počas svojich častých ciest po Kaukaze.[12][5]

Pohľad na kupolu z interiéru chrámu

Podľa historika Stepana Asoghika, keď byzantskí architekti nedokázali zrekonštruovať kupolu chrámu, poveril cisár Bazil II. opravou kupoly Trdata. Trdat sa pravdepodobne nachádzal v Konštantínopole, keď sa kupola zrútila, vykonal prípravné štúdie opravy a vykonal počiatočné fázy prác. Nebola to jednoduchá úloha, pretože kupola je umiestená na štyroch pendativoch, pomocou ktorých má rovnomerne rozložiť váhu kupoly. Trdat si vopred vyrobil model a potom začal s rekonštrukčnými prácami. Prestaval a posilnil zničenú kupolovú klenbu pätnástimi rebrami. Nad rebrami je stena plášťa kupoly, ktorá vedie rovno k rímse kde začína. Táto zjavná nepravidelnosť bola výsledkom rozšírenia veľkého západného oblúka, ktorý bol postavený tak, aby vyčnieval ďalej do oblasti kupoly. Historici boli presvedčený, že Trdat tiež zvýšil výšku oblúka, čo je zrejmé z hmoty, ktorá vyčnieva nad líniou strechy západnej strany kupoly chrámu. Tento výstupok navyše nepresahuje priamo z rohu do rohu, ale krivky dovnútra smerom k kupole v jej strednom bode. toto vyklenutie dovnútra bolo zámerné a bolo výsledkom Trdatovho štúdia chrániť kupolu pred podobnou deformáciou na západnej strane. Opravy a rekonštrukcie trvali šesť rokov a Hagia Sofia bola znova sprístupnená až v roku 994.[12][5]