Ani

Ani (arménsky Անի, gr. Ἄνιον, lat. Abnicum, gruzínsky ანისი, tur. Ani) bolo staroveké arménske mesto. Pozostatky mesta sú dnes archeologickou lokalitou a leží v tureckej provincii Kars neďaleko hraníc s Arménskom.

Svetové dedičstvo UNESCO
Archaeological Site of Ani*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Ani
Štát Turecko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá ii, iii, iv
Identifikačné č. 1518
Región** Európa a Ázia
História zápisu
Zápis 2016  (40. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Katedrála v Ani

Vďaka svojej výnimočnosti bolo v roku 2016 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.[1]

Dejiny

Arménski kronikári Ani prvý raz uvádzajú v 5. storočí.[2] V rokoch 961 až 1045 bolo hlavným mestom Bagratovského arménskeho kráľovstva, ktoré zahŕňalo väčšinu dnešného Arménska a východnú časť dnešného Turecka. Mesto sa rozkladalo na trojuholníkovej prirodzene chránenej planine, ktorú chráni na východnej strane údolie[3] rieky Achurjan,[4] ktorá tu tvorí hranicu medzi Tureckom a Arménskom.

Bolo nazývané "mestom 1 001 kostolov" [5] a ležalo na križovatke niekoľkých obchodných ciest. Jeho kostoly, paláce či opevnenia boli vo svojej dobe na vysokej úrovni, či už z hľadiska technického, alebo umeleckého.[6][7] V dobách najväčšej slávy tu žilo 100 000 - 200 000 obyvateľov.[8][2][9] a mesto tak súperilo s Carihradom, Bagdadomm alebo Damaskom. Mesto bolo niekoľkokrát dobyté a vyplienené a postupne strácalo svoj význam. Úplne opustené bolo v 18. storočí.

Medzi najviditeľnejšie pozostatky patria:

  • Pozostatky hradieb na severnej strane mesta
  • Katedrála (Surp Asdvadzadzin) - najväčšia samostatná stavba areálu (30 metrov dlhá, 20 metrov vysoká) dokončená začiatkom 11. storočia pod dohľadom architekta Trdata. Bola sídelným kostolom patriarchátu arménskej cirkvi. Bola postavená ako bazilika s kupolou (kupola sa zrútila pri zemetrasení v roku 1319), niektoré jej architektonické prvky (vrátane objemu samotného) predznamenávajú neskoršiu gotiku.
  • Kostol Spasiteľa - údajne vznikol preto, aby chránil časť Kristovho kríža dovezeného sem z Konštantínopolu. Zachovaná je polovica stavby, keď druhá bola zničená pri búrke v 50. rokoch 20. storočia.
  • Kostol sv. Gregora (Tigran Honentz) - postavený v roku 1215. Je najlepšie zachovanou pamiatkou v Ani. Je bohato zdobený najmä v exteriéri.
  • Mešita Menüçehir Camii z konca 11. storočia, z doby nadvlády seldžuckých Turkov. Najdochovanejšou časťou je minaret.
  • Kostol sv. Juraja (Abughamrentz) - malý kostolík v tvare rotundy z konca 10. storočia.

Referencie
  1. Archaeological Site of Ani. UNESCO
  2. GHAFADARYAN, Karo. Armenian Soviet Encyclopedia Volume I. [s.l.] : Armenian Academy of Sciences, 1974. (po arménsky)
  3. Baynes, T.S.. "Anni", Encyclopædia Britannica. 9. vyd. New York : Charles Scribner's Sons, 1878. S. 72.
  4. Baynes, T.S.. "Anni", Encyclopædia Britannica. 9. vyd. New York : Charles Scribner's Sons, 1878. S. 47.
  5. Hakobyan, Tadevos. (1980). Անիի Պատմություն, Հնագույն Ժամանակներից մինչև 1045 թ. [The History of Ani, from Ancient Times Until 1045], vol. I. Yerevan: Yerevan State University Press, pp. 214–217.
  6. Ani, a Disputed City Haunted by History. The Economist, June 15, 2006. Dostupné online.
  7. SIM, Steven. VirtualANI – Dedicated to the Deserted Medieval Armenian City of Ani [online]. VirtualANI, [cit. 2007-01-22]. Dostupné online.
  8. R. Panossian: The Armenians: From Kings and Priests to Merchants and Commissars. New York 2006, S. 60.
  9. Panossian 2006, s. 60.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ani

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ani na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.