Monastier Haghpat

Monastier Haghpat je kresťanský kláštor v Arménsku.

Svetové dedičstvo UNESCO

Monasteries of Haghpat and Sanahin*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Monastier Haghpat
Štát	Arménsko
Typ	kultúrne dedičstvo
Kritériá	ii, iv
Identifikačné č.	777
Región**	Európa a Severná Amerika
Súradnice	41°5′42″S 44°42′37″V
História zápisu
Zápis	1996  (20. zasadnutie)
Dodatky	2000
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Chrám sv. Kríža

Nachádza sa v dedine Haghpat v arménskej provincii Lorri v blízkosti mestečka Alaverdi, na pravom brehu rieky Dzoraget asi 10 km od hraníc s Gruzínskom. Kláštor predstavuje vrchol religióznej architektúry, ktorej jedinečný štýl sa vyvinul zo zmesi prvkov byzantskej cirkevnej architektúry a tradičnej ľudovej architektúry kaukazskej oblasti.

V roku 1996 bol kláštor zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Kláštor bol založený za vlády kráľa Abbása III. Bagratouni (Milosrdného) (928 – 951) v tesnom susedstve kláštora Sanahin. Oba kláštory pochádzajú z obdobia prosperity počas vlády kiurikjanskej dynastie (10. až 13. storočie) a boli dôležitým centrom arménskej vedy a umenia.

Kláštor je postavený na trávnatom kopci. Jeho dominantou je štíhla a vysoká zvonica. Celkovo pôsobí kláštor nenápadným dojmom. Vo vnútri kláštora sa ale nachádza veľké množstvo kostolov a kaplniek a tiež výrazné vstupné a prepojovacie haly. Zaujímavá je knižnica, kde sú v stenách niky na knihy a v podlahe zapustené nádoby na víno. Vstupná hala hlavného chrámu má svoje veľké rozpätie zastrešené originálnou kamennou klenbou, zo štyroch klenutých oblúkov, ktoré sú vzájomne prepojené a majú tak potrebnú stabilitu.[1]

Celkovo kláštor zahŕňa osem budov obklopených opevnenými hradbami. Najstaršou budovou komplexu je chrám sv. Kríža (St. Nishan), ktorý bol postavený v rokoch 976 až 991. Podnet k jeho výstavbe dala kráľovná Xosrovanowš, manželka kráľa Ašota III. Milosrdného. Je to jednoloďový kostol s klenbou. Zvonku vyzerá ako pravouhlá budova, jeho interiér má však tvar kríža. V štyroch vnútorných rohoch chrámu sú štyri kaplnky. Kamenné schodisko vedie do osobitnej lóže určenej pre kráľovskú rodinu. Steny sú vyzdobené pôvodnými freskami pochádzajúcimi z 13. storočia.

K západnej strane chrámu je pripojená stĺpová sieň, ktorú dala vybudovať princezná Miriam, dcéra kráľa Geurikjana III. v roku 1185 ako mauzóleum pre členov kráľovskej rodiny Geurikjanov. Neskôr bola stĺpová sieň čiastočne zbúraná a nahradená v roku 1201 klenutým átriom. Počnúc 11. storočím boli postupne postavené ďalšie budovy kláštora: Chrám sv. Gregory (1005), chrám Svätej Panny a portál chrámu sv. Kríža (1201), veľká krížová chodba (1257), zvonica (1245), knižnica a refektár (13. storočie).

Trojpodlažná budova zvonice je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých diel arménskej architektúry. Je umiestnená vo vyvýšenej časti areálu. Základom stavby je podoba kríža a spodné dve podlažia slúžia ako kaplnky v ktorých je umiestnených celkovo 7 oltárov.

Kláštor dnes patrí Arménskej apoštolskej cirkvi.