Monastier Sanahin

Monastier Sanahin je kresťanský kláštor v Arménsku.

Svetové dedičstvo UNESCO

Monasteries of Haghpat and Sanahin*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Monastier Sanahin
Štát	Arménsko
Typ	kultúrne dedičstvo
Kritériá	ii, iv
Identifikačné č.	777
Región**	Európa a Severná Amerika
Súradnice	41°5′14″S 44°39′58″V
História zápisu
Zápis	1996  (20. zasadnutie)
Dodatky	2000
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Nachádza sa v dedine Sanahin v arménskej provincii Lorri na zalesnených svahoch hory Tchantinler, v ohybe rieky Dzogaret, juhozápadne od kláštora Haghpat, neďaleko mestečka Alaverdi. Kláštor bol zrejme postavený na mieste ranokresťanského kostola zo 4. až 5. storočia. Ako kláštor bol založený roku 966. Do súčasnosti sa zachovali tri chrámy, budova akadémie, knižnica a zvonica. Celý komplex je obklopený obranným múrom.

V centre kláštora stojí chrám Matky Božej, založený roku 930. Tvorí ho kopulou zastrešená hala so štyrmi rohovými miestnosťami. Samotná kopula je neskoršieho dáta (18. storočie). Neobyčajné je originálne riešenie kopuly nielen s ohľadom na tvar, ale aj na skutočnosť, že v nosníkoch sú vytesané zvieracie motívy, ktorých symbolika nie je celkom jasná.

Vedľa tohto chrámu začala kráľovná Xosrovanowš, manželka kráľa Ašota III. Milosrdného, stavbu chrámu Spasiteľa, ktorý venovala svojim synom Smbatovi a Gurgenovi, ktorí sú tiež vyobrazení na tympanóne východnej fasády. Tento chrám má rovnaké dispozície ako chrám Matky Božej, ale je podstatne väčší. Kupola chrámu bola úplne prestavaná v roku 1184.

Kaplnka sv. Gregoria pochádza z roku 1061. Je to malá kruhová kaplnka stojaca na východnej strane komplexu. Jednou z najzaujímavejších stavieb kláštora je knižnica (1063). Má štvorcový pôdorys, strechu nesú diagonálne oblúky, ktoré sú uložené na štyroch stĺpoch.

Z rovnakého obdobia je aj budova spájajúca dva hlavné kostoly. Tu sídlila univerzita, kde učili poprední arménski učenci. Sanahin bol totiž v stredoveku dôležitým vzdelávacím a literárnym centrom, ktorý hral významnú úlohu v rozvoji duchovného a kultúrneho života celého Arménska. Známa bola najmä iluminačná a kaligrafická škola.

Stavebný ruch v kláštore, zrejme ako dôsledok invázie Seldjukov, sa koncom 11. storočia spomalil, avšak drobné úpravy pokračovali aj v priebehu 12. storočia. Neskoršími nájazdmi bolo veľká časť kláštora zničená. Dnes už neexistujú obydlia mníchov, chrám sv. Jana, ubytovne pútnikov ani hrobka kráľa Kiurikijana. Trojposchodová zvonica pochádza až z 18. storočia.