Travný (prírodná rezervácia)

Prírodná rezervácia Travný je vyhlásená na západnom úbočí hory Travný v Moravsko-sliezskych Beskydoch. Účelom rezervácie je hlavne ochrana fragmentov prirodzených lesných porastov s výskytom vzácnych rastlín a živočíchov. Chránené územie sa nachádza na ploche s prevýšením až 673 m, od čoho sa odvíja pestrosť zloženia prítomnej vegetácie.[2] Drvivú väčšinu rezervácie zaberajú lesné porasty 5.-7. Lesného vegetačného stupňa. V bylinnom poschodí sa vyskytujú karpatské endemity ako zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa).

Travný
Prírodná rezervácia
Prírodná rezervácia Travný
od modro značeného turistického chodníka
na severovýchode rezervácie (2010)
Štát Česko
Región Moravsko-sliezsky kraj
Okres Frýdek-Místek
Lokalita Západné svahy Travného
v CHKO Beskydy
Nadmorská výška 534 – 1 203 m n. m.
Súradnice 49°33′34″S 18°29′28″V
Rozloha 158,1516 ha
Vznik 22. december 2000[1]
 - Vyhlásila Správa CHKO Beskydy
Správa Správa CHKO Beskydy
Kód AOPK ČR 2107
Travný
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Travný (nature reserve)
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Európsky významná lokalita
CZ0724089

V rezervácii sa pravidelne objavujú veľké šelmy ako medveď hnedý a rys ostrovid, nepravidelne i vlk dravý. Z pravidelne hniezdiacich vtákov možno menovať tesára čierneho alebo jariabka hôrneho. Príležitostný je výskyt tetrova hlucháňa, o ktorého návrat do rezervácie ochranári usilujú. Z obojživelníkov sa tu vyskytuje o i. Salamandra škvrnitá, z plazov užovka obojková, z mäkkýšov slizniak karpatský alebo čiaška buková.

Pre prudké svahy Travného a tým aj zlou prístupnosťou rezervácie bolo územie dlhé stáročia nedotknuté pôsobením človeka. Až od 60.rokov 20.storočia tu boli vykonávané ťažobné zásahy, ktoré mali v niektorých prípadoch takmer devastujúci charakter. Aj z tohto dôvodu bolo vyhlásenie ochrany nad územím dlho odkladané. Prírodná rezervácia tu bola vyhlásená až v roku 2000, aj keď sa o nej uvažovalo už od šesťdesiatych rokov. Územie leží relatívne bokom od turistického ruchu, iba jej severovýchodný okraj obchádza modro značený turistický chodník.

Lokalita

Prírodná rezervácia Travný sa nachádza v Lysohorskej hornatine v centrálnej časti Moravsko-sliezských Beskýd.[3] Leží v okrese Frýdek-Místek na katastrálnom území Morávky a Krásnej pod Lysou Horou, ktoré prislúchajú k obci Krásná.[4] Okolo rezervácie nie je vyhlásené ochranné pásmo, takže podľa § 37 Zákona o ochrane prírody a krajiny (č. 114/1992 Zb.) je za ochranné pásmo považované územie do 50 m od lokality.[5] Chránené územie začína na západe pri potoku Mohelnice, a tiahne sa až k vrcholu hory Travný (1 203 m n. m.), ktorá patrí k najvyšším beskydskými tisícovkam. Na severnej strane rezervácie preteká Medvedí potok.

Rezervácia zaberá významnú časť západného svahu Travného od vrcholu až do údolia, takže tu dochádza na pomerne malom území k vysokému prevýšeniu, ktoré dosahuje až 673 m,[6] čo je jedno z najväčších prevýšení v rámci českých maloplošných chránených území. Na druhej strane Travného, ​​na jeho východných svahoch, sa nachádza ďalšia prírodná rezervácia - Travný potok.

Celková výmera rezervácie je 154.97 ha,[2] pričom cez 153,03 ha zaberajú lesné pozemky.[7]

História
Svahy rezervácie Travný (2010)

Územie, kde sa dnes nachádza prírodná rezervácia Travný, stálo dlhú dobu bokom od ľudského záujmu. Až s valašskou kolonizáciou v 15.-17. storočí sa začali miestami rúbať lesy na účely salašníctva. Výrub sa však obmedzovalo len na vrcholy a hrebene hôr, takže pralesné porasty v ťažko prístupných svahoch Travného zostávali naďalej nedotknuté a ťažilo sa tu iba výnimočne.[8] Ani všeobecne zvýšený dopyt po dreve v 19. storočí sa oblasti príliš nedotkol. K väčšiemu ťažobnému zásahu však došlo v roku 1963, kedy sa na základe nového lesohospodárskeho plánu započalo s výrubom tzv. "Prestarnutých porastov".[9][10]

V reakcii na to sa vyskytol prvý pokus o vytvorenie rezervácie na svahoch Travného. Vtedajší návrh doktorov Petra a Jozefa Nohelových však nenašiel od úradov odozvu a až v roku 1974 sa začalo o rezervácii uvažovať znova. Schvaľovacie orgány sa však roky nemohli zhodnúť na výmere ani na tom, akého typu by chránené územie malo byť.[11] K nerozhodnosti schvaľovacích orgánov prispelo aj to, že následkom imisií a hlbokých teplotných zvratov na prelome rokov 1978-79 došlo k poničeniu časti porastu rezervácie. V roku 1980 tu preto bola vybudovaná sieť ciest, ktoré slúžili na ťažobné účely. Podľa Jiřího Kupku však vtedy došlo k podceneniu regeneračných schopností lesa, najmä buka a jedle.[10] V roku 1983 teda úrady vydali vyhlásenie, že ustupujú od zámeru vyhlásenia ochrany nad územím, pretože "je možné predpokladať ďalší vplyv exhalátov a narušovania biocenózy. "[11]

Ďalší negatívny vplyv na rezerváciu mali náhodné ťažby v nasledujúcich rokoch, znečistené ovzdušie aj zvýšený turizmus a premnožená zver.[10] K vyhláseniu ochrany nad územím došlo až v roku 2000, kedy bolo územie vyhlásené za prírodnú rezerváciu.[12]

Prírodné pomery

Geológia

Geologické podložie oblasti je tvorené flyšovými komplexami godulského súvrstvia, pričom nad ílovcami prevažujú pieskovce.[13] Sedimentácia flyšových usadenín začala koncom jury a skončila v paleogéne. Toto flyšové pásmo sa skladá z tektonických vrstiev, ktoré sú výsledkom mnohonásobných orogenetických pohybov alpínskych fáz sávskej a štajerskej. Z geomorfologického hľadiska je územie výrazne členité. Korytá horských bystrín sú hlboko zarezané do masívu hory[10] a zreteľne tak ovplyvňujú ráz rezervácie. Horninové podložie zodpovedá sliezskemu príkrovu, miestami sú patrné kamenné moria. Vďaka príkrym svahom rezervácie je horninové podložie náchylné ku všetkým druhom erózie, ktorá sa prejavuje predovšetkým prítomnosťou balvanov.[14][10] Pôdna pokrývka rezervácie je tvorená plytkými lesnými pôdami aj podzolmi, v nižších polohách sa nachádzajú povodňové hliny a vplyvom riečky Mohelnice aj štrky.[3]

Flóra
Karpatský endemit zubačka žliazkatá

Následkom vysokého prevýšenia je skladba vegetácie značne pestrá,[13] drvivú väčšinu územia zaberajú lesné porasty. V rezervácii je 5.-7. Lesný vegetačný stupeň, tzn. jedľo-bukové, smreko-bukové a bukovo-smrekové porasty.[13] Väčšina vegetácie je pôvodná, v menšej miere sa tu objavujú aj nepôvodné druhy, predovšetkým smrekové dreviny. Prevažujúcou drevinou je buk lesný (Fagus sylvatica), pomerne častým je smrek obyčajný (Picea abies), občasnými sú jedľa biela (Abies alba) a javor horský (Acer pseudoplatanus) a skôr výnimočným je brest horský (Ulmus glabra).[15] Vo vyšších polohách sa objavujú aj umelo vysadené dreviny ako smrek pichľavý (Picea pungens), borovica horská (Pinus mugo) a jelša zelená (Alnus alnobetula). Naopak, v nižších polohách pri potoku Mohelnice možno výnimočne naraziť aj na druhy ako dub zimný (Quercus robur), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), brest horský (Ulmus glabra), jelša sivá (Alnus incana), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), čerešňa vtáčia (Prunus avium) a javor mliečny (Acer platanoides).[16] Podľa nálezov saproxylických chrobákov, ktoré sú radené k reliktom kontinuálnych lesov, je pravdepodobné, že rezervácia patrí k lokalitám s dlhou kontinuitou lesa.[17]

Bylinné poschodie je relatívne riedke, oi. Tu rastie chlpaňa hájna (Luzula luzuloides), chlpaňa žltkastá (L. luzulina), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), metluška krivolaká (Avenella flexuosa), šalátovka múrová (Mycelis muralis), jastrabník lesný (Hieracium murorum), pľúcnik tmavý (Pulmonaria obscura), tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium), veronika lekárska (Veronica officinalis), šalvia lepkavá (Salvia glutinosa), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), smlz trsťovníkovitý (Calamagrostis arundinacea), fialka lesná (Viola reichenbachiana), srnovník purpurový (Prenanthes purpurea) a vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia). V niektorých častiach rezervácie možno nájsť aj snežienka jarná (Galanthus nivalis).[18] Vo vyšších polohách sa začínajú objavovať druhy typické pre horské oblasti ako sú chlpaňa lesná (Luzula sylvatica), plavúň pučivý (Lycopodium annotinum), podbelica alpínska (Homogyne alpina), sedmokvietok európsky (Trientalis europaea), smlz chĺpkatý (Calamagrostis villosa) a horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea).[16]

V rezervácii rastie aj karpatský endemit zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa).[16]

Fauna
Medveď hnedý, pravidelný návštevník rezervácie

Rezervácia je bohatá na výskyt veľkých šeliem. Najväčšou šelmou rezervácie s pravidelným výskytom je medveď hnedý (Ursus arctos).[19] Pravidelne sa tu vyskytuje aj rys ostrovid (Lynx lynx), nepravidelne vlk dravý (Canis lupus). Tieto tri šelmy sa na území Česka spoločne vyskytujú iba v Beskydách.[20] Z drobnejších cicavcov sa v rezervácii objavujú napr. piskor lesný (Sorex araneus), ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis), hrdziak lesný (Clethrionomys glareolus), veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), plch sivý (Glis glis) a pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius). Pravidelný je výskyt jeleňa lesného (Cervus elaphus), srnca lesného (Capreolus capreolus) a diviaka lesného (Sus scrofa).[21]

Aj keď je rezervácia Travný spolu s Travným potokom ornitologicky najcennejšou partiou jadrového územia masívu Travného v rámci vtáčej oblasti Beskydy, je tunajšia populácia chránených druhov vtáctva nestabilná. Je to spôsobené hlavne absenciou súvislejšieho lesa pralesovitého charakteru. Najväčšiu homogénnu časť lesa predstavujú bučiny, avšak vzhľadom k svojmu veku nepredstavujú pre väčšinu chránených vtákov ideálny biotop. Veľmi citlivý na biotop je najmä hlucháň hôrny (Tetrao urogallus), ktorý sa v rezervácii vyskytuje len príležitostne.[22] Zo vzácnejších druhov tu nepravidelne hniezdia ďubník trojprstý (Picoides tridactylus), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos) , muchárik malý (Ficedula parva), sova dlhochvostá (Strix uralensis). Naopak tesár čierny (Dryocopus martius) a jariabok hôrny (Bonasa bonasia) tu hniezdia pravidelne.[23]

Slizniak karpatský, karpatský endemit

Čo sa týka entomofauny, podrobné a aktuálne informácie doteraz chýbajú. Známe sú iba výsledky bratov Nohelových, ktorí v 60. rokoch v rezervácii našli druhy ako Cymindis cingulata, Atomaria sahlbergi, Adexius scrobipennis, Anotylus clypeonitens, Rabocerus gabrieli a Neuraphes bescidicus. Ďalej tu boli zistené nálezy Corticaria spp., Atomaria bescidica, Rhopalopus ungaricus, Ceruchus chrysomelinus, Parammoecius corvinus, Phloeostichus denticollis, Ostoma grossa a Ampedus auripes. Nálezy bratov Nohelových ukazujú, že sa v rezervácii v minulosti nachádzali veľmi vzácne druhy chrobákov. Je však pravdepodobné, že populáciu spomínaných druhov negatívne poznamenali ťažobné zásahy v nasledujúcich desaťročiach.[24] Zo zistených vzácnych druhov z aktuálneho obdobia možno menovať aspoň chlpáčika škvrnitého (Trichius fasciatus) alebo kriticky ohrozeného roháčika jedľového (Ceruchus chrysomelinus).[17]

V roku 2007 bol v rezervácii prevedený malakozoologický prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť stav, resp. druhové rozloženie mäkkýšov. Celkovo tu bolo zistených 35 druhov mäkkýšov, z toho 33 druhov suchozemských ulitníkov a 2 ulitníky vodné. K najčastejším zástupcom patrí slizniak karpatský (Bielzia coerulans), riasnatka lesná (Macrogastra plicatula), rebrovček jablčastý (Discus rotundatus), slizniak pásavý (Limax cinereoniger), šupasník hodvábny (Euconulus fulvus) a žarka jelšinová (Perpolita hammonis). Naopak ku vzácnejším zástupcom patrí napr. závornatka drsná (Clausilia dubia), vretenovka javorová (Cochlodina orthostoma), kolumela bezzubá (Columella edentula), slimák opásaný (Faustina faustina), vodniak malý (Galba truncatula) a pimprlík (Vertigo pygmaea). Prieskum ukázal, že druhová rozmanitosť mäkkýšov v rezervácii rastie s pralesovitosťou lesa. Väčší výskyt mäkkýšov bol zaznamenaný v nižších polohách, s pribúdajúcou nadmorskou výškou početnosť mäkkýšov ubúda.[25]

Rezervácia je bohatá na výskyt plazov a obojživelníkov. Na vlhších miestach žije salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), skokan hnedý (Rana temporaria), kunka žltobruchá (Bombina variegata) a ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), z plazov sa tu vyskytuje oi. vretenica severná (Vipera berus), užovka obojková (Natrix natrix), slepúch lámavý (Anguis fragilis) a jašterica živorodá (Zootoca vivipara).[26]

Hlucháň hôrny, o ktorého návrat do rezervácie sa ochranári snažia

Ochrana

Pri rezervácii dochádza k niekoľkonásobnému prekryvu s ďalšími chránenými územiami, konkrétne s chránenou krajinnou oblasťou Beskydy, rovnomennou vtáčou oblasťou i územím európskeho významu.[2] Od roku 2000 sú v rezervácii vykonávané ochranárske zásahy. Jedná sa predovšetkým o podsadbu drevín na presvetlených miestach (dubom, jedľou a javorom), realizované boli občasné prebierky i iné narušenia prostredia. Dlhodobým cieľom ochranárov je zvýšiť výskyt pôvodnej jedle na miesto invazívneho smreku a predovšetkým trvalý návrat tetrova hlucháňa. Lesnícke práce vo výškach nad 900 m n. m. sa preto vykonávajú výhradne v dobách, kedy by nedochádzalo k vyrušovaniu potenciálne prítomných tetrovov (tzn. Mimo obdobia tokania, zimovania, hniezdenia a vyvádzania mláďat).[27]

Negatívny vplyv na pobyt živočíchov v rezervácii má cyklistika, ktorá sa v lokalite v poslednej dobe rozmáha aj napriek tomu, že tadiaľ nevedie žiadna značená cyklotrasa.[28] Ďalším, zatiaľ nevyhodnoteným, nebezpečenstvom by mohla byť lovecká chata Barnoška, ​​ktorá leží v kľúčovej časti rezervácie na samotnej hranici jedľobukového pralesa. Túto chatu pravidelne navštevujú skauti aj vo väčšom počte a svojou aktivitou môžu negatívne pôsobiť na niektoré chránené druhy zveri, prevažne v dobe hniezdenia či párenia.[28]

Turizmus

Rezervácia sa nachádza v relatívne pokojnom území mimo lyžiarske areály aj bežkárske trasy, ani na vrchole Travného sa nenachádza turistická chata. Turistické trasy sa priamo v rezervácii nenachádzajú, iba severovýchodný okraj rezervácie míňa modro značená turistická trasa vedúca z Pražma na vrchol Travného. Aj keď sa v rezervácii nenachádzajú cyklotrasy, vzhľadom k množstvu lesných ciest v rezervácii sa v posledných rokoch zvyšuje počet cyklistov, ktorí do rezervácie jazdia.[29]

Referencie
  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2017-07-24]. Dostupné online. (po česky)
  2. Travný [online]. [Cit. 2017-07-24]. Dostupné online. (po česky)
  3. Databáze AOPK ČR: Travný [online]. AOPK ČR, [cit. 2017-07-24]. Dostupné online. (po česky)
  4. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.6.(po česky)
  5. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020 [online]. [Cit. 2017-07-24]. Ďalej iba: Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020. Dostupné online.
  6. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.7.(po česky)
  7. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.29-30.(po česky)
  8. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.31.(po česky)
  9. Kupka (2009), s.40.(po česky)
  10. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s .28.(po česky)
  11. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.29.(po česky)
  12. Přírodní rezervace Travný [online]. Web Lysé hory, [cit. 2017-07-24]. Dostupné online. (po česky)
  13. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s. 8 .(po česky)
  14. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.16.(po česky)
  15. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.17.(po česky)
  16. PR Travný: Závěrečná zpráva za rok 2010 [formát pdf]. Pralesy.cz, [cit. 2012-03-01]. Dostupné online. (po česky)
  17. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.16 -17.(po česky)
  18. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.9.(po česky)
  19. Kde všude se v ČR vyskytují velké šelmy? [online]. Pročíst.cz, [cit. 2018-11-04]. Dostupné online.
  20. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.23.(po česky)
  21. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.22.(po česky)
  22. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.10-11.(po česky)
  23. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.17-18.(po česky)
  24. KUPKA, Jiří. Měkkýši (Mollusca) PR Travný (Moravskoslezské Beskydy, Česká republika). Malacologica Bohemoslovaca, 2009, čís. 8, s. 38–45. Ďalej iba Kupka (2009). Dostupné online [formát pdf]. ISSN 1336-6939. (po česky)
  25. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.21 -22.(po česky)
  26. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.43 a 52.(po česky)
  27. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.36-37.(po česky)
  28. Plán péče o Přírodní rezervaci Travný na období 2011–2020, s.36.(po česky)

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Travný (přírodní rezervace) na českej Wikipédii.



This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.