Užovka obojková

Užovka obojková alebo staršie užovka obyčajná (lat. Natrix natrix) je európsky nejedovatý had z čeľade užovkovitých, podčeľade natricinae a rodu natrix.

užovka obojková
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Natrix natrix
L., 1758

Mapa rozšírenia užovky obojkovej.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Výskyt

Tento had sa vyskytuje v nížinách kontinentálnej Európy, od južnej Škandinávie po južné Taliansko, na Britských ostrovoch s výnimkou Írska. Obýva aj severozápadnú Afriku a juhozápadnú Áziu. Jej počty však v mnohých oblastiach prudko klesajú.

Výskyt a stav na Slovensku

Ekosozologický status od roku 2001 LR:lc - menej ohrozený.[2]

Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[3] vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako ako aj za Slovensko LC - najmenej ohrozený.[4]

Vzhľad

Užovka obojková je náš najbežnejší had, okolo štíhleho a dlhého tela má 19 radov šupín. Hlavu majú mierne odlišnú podľa pohlavia. Samice ju majú širšiu, sploštenejšiu a zreteľnejší krk. Samci ju majú menej odlíšiteľnejšiu od krku a dlhšiu. Dosahuje dĺžku až 120 cm. Najväčšie exempláre v južných oblastiach však dosahujú dva metre. Rekord je 205 centimetrov. Dožívajú sa až 10 rokov (najstarší jedinec až 23 rokov).

Dospelé jedince sú olivovohnedé, zelenkasté alebo sivé. Tesne za hlavou mávajú kontrastný žltý alebo biely golier. Niektorým jedincom goliere za hlavou chýbajú. Existujú aj exempláre šedé či čierne, brucho majú však všetky užovky svetlejšie.

Spôsob života a rozmnožovanie

Je to semiakvatický predátor, ktorý trávi veľa času na vlhkých miestach alebo priamo vo vode. Dobre pláva, niekedy ju možno pozorovať ako sa vlní pri hladine rybníkov. Občas sa objaví vo viniciach alebo v blízkosti ľudských obydlí. Živí sa obojživelníkmi a rybami, ale príležitostne i cicavcami (drobnými hlodavcami), jaštericami a hmyzom.

Cez zimu sa ukladá na zimný spánok a pári sa krátko po jarnom zobudení v apríli až v máji. Predtým sa vždy zvlieka. Vajcia sú dlhé asi len 3 centimetre s kožovitým povrchom sú kladené po ôsmich až štyridsiatich kusoch (vzácne až 50) v júni až júli. V niektorých oblastiach kladú užovky vajcia hromadne na jedno miesto, takže sa tam môže nájsť až 1500 vajec. Väčšinou sú kladené v náplavových hromadách pri riekach do hromád dreva, lístia a pod. Známe sú také prípady, kedy kladie svoje vajce do kompostu. Pred príchodom poľnohospodárstva boli užovky obojkové ďaleko menej početné. Práve vďaka kompostom sa veľmi rozšírili. V poslednej dobe však poľnohospodárstva ubúda a tak ubúda aj užoviek. Mláďatá sa liahnu po šiestich až desiatich týždňoch. Vajce potrebuje teplotu najmenej 21 °C. Mladé hady sú dlhé 15 až 20 centimeterov a sú samostatné ihneď po vyliahnutí.

Obrana

Najlepší spôsob obrany je útek, užovka obojková je preto neobyčajne rýchla na hada. Dokáže vyvinúť rýchlosť až 6,7 kilometrov za hodinu. A pretože nemá jedový aparát, na obranu produkuje iba zapáchajúcu tekutinu z kloaky, alebo predstiera smrť. Počas predstierania smrti niekedy nechá von z čeľustí voľne spustený jazyk. Niekedy predstiera tiež útok, ale neotvára pri ňom čeluste. Pokiaľ ani tento spôsob obrany nezaberie, tak hryzie. Najväčším nepriateľom užoviek je človek, ďalšími jazvece, ježe, mačky a dravé vtáky. Užovky rodu natrix však majú jedovaté sliny, ktoré pôsobia hlavne na obojživelníky. Pre človeka však nepredstavujú vôbec žiadne nebezpečenstvo.

Ochrana

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 140 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[5]

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II)[6]

Galéria

Referencie

  1. IUCN Red list 2020.1. Prístup 29. marca 2020
  2. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Reptiles (Reptilia) of Slovakia), s. 148 - 149.
  3. https://www.interregeurope.eu/bioregio/
  4. Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online. (En)
  5. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  6. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.