Tiziano Vecelli

Už ako desaťročný prišiel do styku s umením v dielni Sebastiana Zuccata. Neskôr vystriedal umelecké dielne viacerých majstrov, z ktorých najvýznamnejšou bola dielňa Giovanniho Belliniho, popredného benátskeho maliara. Tu začal naplno prejavovať svoj nesmierny talent.

Prvá skutočná práca ho čakala v roku 1508, kedy sa v spolupráci s iným renesančným velikánom Giorgonem podieľal na výzdobe priečelia Fondaco dei Tedeschi, benátskeho obchodného a spoločenského domu nemeckých kupcov.

Flóra, okolo 1515, olej na plátne, Galleria degli Uffizi, Florencia

Obdobie medzi rokmi 1508 – 1512 strávil pôsobením v Padove. V roku 1513 odmietol pozvanie básnika a kardinála Pietra Bemba presťahovať sa do Ríma a začal pracovať pre dvor ferrarského vojvodu Alfonsa I. d'Este. Vtedy vznikla jeho séria mytologických plátien určených pre vojvodovu pracovňu: Bakchanálie, Venušina slávnosť (dnes obe v madridskom Prade) a Bakchus a Ariadna (v Národnej galérii v Londýne).

Návrat do Benátok znamenal pre Tiziana spoločenský postup. Nielenže sa po smrti Giovanniho Belliniho (zomr. 1516) stal v roku 1517 oficiálnym maliarom Benátskej republiky ale bola mu ponúknutá prvá veľká objednávka na obraz Bitka pri Cadore určený pre Veľkú sálu Dóžovho paláca (dnes je toto dielo známe iba z kópií; originál podľahol požiaru paláca v roku 1577). Už v roku 1516 začal práce na prvom reprezentačnom diele s náboženskou tematikou Nanebovzatie Panny Márie pre benátsky kostol Santa Maria Gloriosa dei Frari. Pre tento chrám vytvoril o tri roky neskôr ďalšie slávne dielo, votívny obraz Madona rodiny Pesarovcov.

Tridsiate roky 16. storočia sa v Benátkach niesli v znamení nebývalej prosperity. Tizian ako oficiálny maliar Benátok bol zahŕňaný množstvom objednávok čo prinášalo výhody jemu a jeho rodine. Do tohto obdobia spadá nadväzovanie umelcových kontaktov s významným osobnosťami vtedajšieho sveta. Prvé uznanie jeho umeleckých kvalít sa mu dostalo, keď v roku 1543 vo Ferrare portrétoval pápeža Pavla III.

Jazdecký portrét Karola V., 1548, olej na plátne, Museo del Prado, Madrid

Portrét Filipa II., 1551, olej na plátne, Museo del Prado, Madrid

Už od tridsiatych rokoch 16. storočia sa datuje nadviazanie stykov s najdôležitejšími umelcovými patrónmi – španielskymi Habsburgovcami. Vzťahy s týmto rodom, založené na vzájomnej tolerancii a rešpekte Tiziana sprevádzali po celý zvyšok života a najväčšou mierou prispeli k jeho európskej sláve. Už v roku 1530 pri príležitosti cisárskej korunovácie Karola V. v Bologni vznikol cisárov prvý, dnes stratený portrét v brnení. Tizianovi sa dostalo pocty, keď mu bol udelený titul palatinského grófa a rád zlatej ostrohy. Cisár potom povolal Tiziana do Bologne o tri roky nato a neskôr, v rokoch 1548 a 1550 – 1551 do Augsburgu, kde sa konali ríšske snemy. Tu, pri prvom pobyte v roku 1548, vznikli Tizianove dva slávne portréty cisára – Jazdecký portrét Karola V. a Karol V. v kresle.

Rok 1530 býva považovaný za medzník v Tizianovom diele; týmto rokom začína umelcovo stredné obdobie, trvajúce asi do roku 1550. Z tohto obdobia pochádzajú dve významné práce – obraz s náboženskou tematikou Máriina cesta do chrámu a mytologická Urbinská Venuša nápadne pripomínajúcu Giorgoneho Spiacu Venušu, na dokončení ktorej sa po Giorgioneho smrti podieľal.

V roku 1545 sa na pozvanie Pavla III. uskutočnila dlho plánovaná Tizianova cesta do Ríma. Pamiatkou na tento pobyt a akousi konfrontáciou s miestnou umeleckou školou sa stalo dielo Danae (v zbierkach neapolského Musea di Capodimonte), namaľované na objednávku rodu Farnese. Ďalším veľkým dielom, ktoré vzniklo počas rímskeho pobytu je obraz Pápež Pavol III. s vnukmi Alessandrom a Ottaviom z rodu Farnese ovplyvnené Raffaelovým Pápežom Levom X. s kardinálmi Giuliom de' Medici a Luigim de' Rossi.

V roku 1551, po návrate z druhého augsburgského pobytu, na Tiziana začali doliehať príznaky staroby, ktoré, znásobované odchodom milovaných osôb, v umelcovi vyvolávali pocity osamelosti. Z umeleckého hľadiska bolo však toto obdobie mimoriadne plodným, kedy sa Tizian prejavil ako vyzretý umelec s vlastným výtvarným prejavom.

Posledným Tizianovým dielom, na ktorom údajne pracoval až do posledných dní života, je Pieta, určená pôvodne pre jeho hrob v bazilike Santa Maria Gloriosa dei Frari a dokončená až po umelcovej smrti. V tomto kostole, pýšiacom sa dvoma jeho majstrovskými dielami, bol veľký umelec aj po svojej smrti, 27. augusta 1576, slávnostne pochovaný.