Giorgione
Giorgione, vl. menom Giorgio Barbarelli da Castelfranco (* okolo 1477/1478, Castelfranco Veneto – † 1510, Benátky) bol taliansky renesančný maliar. Je považovaný za zakladateľa benátskeho maliarstva 16. storočia.
| Giorgione | |||
 Autoportrét, 1500 – 1510, olej na plátne, Múzeum vojvodu Antona Ulricha, Brauschweig | |||
| Narodenie | 1477/1478 Castelfranco Veneto, Benátska republika | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 1510 Benátky, Benátska republika | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
V dejinách umenia patrí Giorgioneho dielo k najproblematickejším. Vzniklo v rozpätí iba desiatich rokov (1500 – 1510), v čase veľkých zmien v benátskom maliarstve, kedy intenzívnel prílev nových maliarskych námetov a techník.
Život a dielo
O jeho živote je veľmi málo poznatkov. Nie je bezpečne dokázaný dátum jeho narodenia ani pôvod. Do povedomia svetovej verejnosti sa dostal najmä vďaka svojim dielam. Spomína sa iba v dvoch dobových dokumentoch z rokov 1507 – 1508. Prvý potvrdzuje, že namaľoval obraz pre Dóžov palác v Benátkach (ten však pri požiari paláca v roku 1577 zhorel) a v druhom sa uvádza, že namaľoval fresky na fasádu sídla nemeckých obchodníkov v Benátkach (tie sú okrem nepatrných zvyškov rovnako zničené).
Jeho spolupracovníkom na spomínaných freskách bol jeho súčasník Tizian, s ktorým sa spolu učili pravdepodobne v dielni Giovanniho Belliniho. Veľký význam pre jeho ďalší rast malo dielo Leonarda da Vinci, do kontaktu s ktorým prišiel v roku 1500 pri Leonardovom pobyte v Benátkach.
Giorgoneho dielo je skromné, autorstvo mnohých obrazov, ktoré sa mu pripisujú, nie je isté. Znalec talianskeho umenia Marcantonio Michie vo svojich záznamoch z roku 1530 uvádza sedem Giorgioneho diel v benátskych súkromných zbierkach. O troch z nich existujú poznatky dodnes: ide o jeho najslávnejšie diela Búrka, Traja filozofi a Spiaca Venuša. Dva posledne spomínané obrazy pritom dokončili iní umelci – Troch filozofov Sebastiano del Piombo a Venušu Tizian. Niekedy pred rokom 1510 vznikol obraz Koncert v prírode, dnes vystavený v parížskom Louvri.
I keď s Giorgioneho menom je spojené autorstvo iba niečo vyše dvadsiatich obrazov (z nich iba pri šiestich je jeho autorstvo bezpečne doložené), jeho výtvarný prejav bol taký silný, že i tento malý počet diel reprezentuje nástup obdobia vrcholnej renesancie v maliarstve nielen v Benátkach ale v celom Taliansku.
Presný dátum jeho smrti nie je známy. Zomrel predčasne na následky morovej nákazy. Od polovice 16. storočia už o Giorgionem chýbajú akékoľvek autentické záznamy.
Výber z tvorby
- Búrka, 1506 – 1508, Galleria dell'Accademia, Benátky
- Traja filozofi, okolo 1509, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň
- Klaňanie troch kráľov, Národná galéria, Londýn
- Klaňanie pastierov, 1505 – 1510, Národná galéria umenia, Washington
- Judita, okolo 1504, Ermitáž, Sankt Peterburg
- Madona so svätcami, okolo 1505, Katedrála, Castelfranco Veneto
- Koncert v prírode, 1508 – 1509, Louvre, Paríž
- Spiaca Venuša, okolo 1510, Galéria starých majstrov, Drážďany
- Šalamúnov súd, 1500 – 1501, Galleria degli Uffizi, Florencia
- Laura, okolo 1506, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň
Galéria obrazov
Madona so svätcami, okolo 1505, olej na dreve, Katedrála, Castelfranco Veneto
Zdroje
- R. H. Johannsen, Slávne maľby, Slovart, Bratislava, 2004
- M. Levey, Stručné dejiny maliarstva, Tatran, Bratislava 1972