National Gallery (Londýn)

V roku 1768 vznikla Kráľovská akadémia umenia (Royal Academy of Arts), ktorá mala rozhodujúci význam pre vznik anglického národného múzea. Už o deväť rokov sa naskytla možnosť významne obohatiť základ kolekcie galérie kúpou bohatej umeleckej zbierky Sira Roberta Walpolea. Kvôli odporu verejnej mienky sa kúpa nezrealizovala a zbierku zakúpilo Rusko (dnes sa nachádza v petrohradskej Ermitáži.

Carlo Crivelli, Pieta, oltárne krídlo z kostola sv. Františka v Montefiore dell'Aso, okolo 1470, tempera na dreve

Raffael, Portrét pápeža Júliusa II., 1511 - 1512, olej na dreve

Giovanni Battista Moroni, Krajčír, 1570 - 1575, olej na plátne

Impulzom, rozhodujúcim pre zriadenie národnej obrazárne možno považovať donáciu Sira Georgea Beaumonta, správcu Britského ústavu (British Institut), ktorý sa v roku 1823 rozhodol svoju súkromnú zbierku venovať galérii. Vďaka tomu sa do rodiacej galérie dostali diela Rembrandta (Snímanie z kríža), Canaletta (Benátky) a iné obrazy.

Galéria ešte v tom istom roku získala významnú kolekciu diel ruského emigranta a podnikateľa Johna Juliusa Angersteina - Tizianova Venuša a Adonis, Rubensov Únos Sabiniek, Rembrandtove Klaňanie sa pastierov.

10. mája 1824 Národnú galériu otvorili pre verejnosť. Dočasne sa výstavné priestory nachádzali v budove na ulici Pall Mall 100 v súkromnej Angersteinovej galérii.

V roku 1831 sa konečne vyriešila pozemková otázka galérie. Budova sa mala postaviť na nedávno vybudovanom námestí Trafalgar Square, priečelím obrátená do námestia. Projekt budovy vypracoval architekt Wiliam Wilkins. Výstavba trvala sedem rokov a 9. apríla 1838 sa konalo slávnostné otvorenie nového sídla galérie. Galéria však zaberala iba západné krídlo budovy; východné bolo určené Kráľovskej akadémii. Celé predchádzajúce i nasledujúce obdobia boli vyplnené obohacovaním zbierok od rôznych darcov (napr. i kráľ Viliam IV. daroval v roku 1836 galérii niekoľko obrazov).

V roku 1839 sa zbierkový fond rozšíril o Rubensovu Krajinu pri západe slnka a Raffaelovu Svätú Katarínu Alexandrijskú.

Z hľadiska vývoje galérie a jej zbierkového fondu boli dôležité roky 1868 - 1869. V týchto rokoch sa Kráľovská akadémia z budovy vysťahovala a Národná galéria sa nasťahovala i do východného krídla, ktoré plánovali v najbližšom období rozšíriť (dostavba sa uskutočnila v roku 1876).

Sedemdesiatsedem obrazov prevažne holandských a flámskych majstrov získala galéria v roku 1871 z pozostalosti bohatého obchodníka Roberta Peela. V roku 1876 bola podľa projektu E. M. Barryho dokončená prístavba v zadnej časti východného krídla, čím sa dočasne vyriešil problém s nedostatkom priestorov.

V poslednom dvadsaťročí 19. storočia galéria získala viacero významných prírastkov - v roku 1880 Leonardovu Madonu v skalách, v roku 1882 Velázquezovho Filipa IV. Španielskeho v hnedom a striebornom a Tintorettovo Umývanie nôh, v roku 1885 Dyckov Portrét Karola I. na koni, v roku 1892 z rozpredaja súkromnej zbierky v Paríži získala galéria Vermeerov obraz Dievča sediace pri virginale.

Ďalším medzníkom v rozvoji galérie sa stal rok 1901, kedy padlo rozhodnutie o demolácii kasární ležiacich severne od budovy Národnej galérie. Budova galérie bola súčasne rozšírená o severné krídlo. Po ukončení stavebných prác boli nové priestory sprístupnené verejnosti v roku 1911.

V roku 1924 galéria získala hodnotný dar, pozostávajúci takmer výlučne z diel talianskych majstrov (Botticelli, Tizian).

Počas druhej svetovej vojny boli obrazy z galérie umiestnené v horských jaskynných priestoroch v Galles. Budova utrpela pri bombardovaní Londýna značné škody. Vzápätí prebehli nevyhnutné opravné práce, ktoré mali za cieľ galériu sprístupniť verejnosti v čo najkratšom čase.

V roku 1954 sa od Národnej galérie oddelila Tate Gallery, ktorá od roku 1897 tvorila súčasť Národnej galérie pod názvom Národná galéria britského umenia (National Gallery of British Art). V roku 1958 sa galéria rozšírila o tzv. Hamptonsite, západne od budovy, čím sa výstavné priestory rozšírili o šesť miestností s plochou 1 400 m2.

V roku 1961 sa definitívne skončili rekonštrukčné práce na vojnou zničenej budove, ktoré galérii priniesli i zvýšenie technického vybavenia. V roku 1962 galéria zakúpila Leonardovu skicu Madona a Dieťa so svätou Annou a malým svätým Jánom. V rokoch 1963 - 1964 sa otvorili nové výstavné priestory v západnom krídle prízemia s tzv. rezervnou zbierkou (Reserve Collection). Získavanie nových diel s pomocou štátnych subvencií a darmi naďalej rastie a pokračuje dodnes.

• 1842 - Národná galéria získala van Eyckov Portrét manželov Arnolfiniovcov
• 1851 - Prírastok Rembrandtovho Autoportrét vo veku 63 rokov
• 1860 - Na aukcii v Paríži galéria kúpila štyridsaťšesť obrazov, medzi nimi Tizianovu Madonu s dieťaťom, svätým Jánom Krstiteľom a svätou Katarínou
• 1863 - Kúpa obrazu Kristus na hore Olivovej od Giovanniho Belliniho
• 1868 - Prírastok Michelangelovo Snímanie z kríža
• 1874 - Zisk obrazu Venuša a Mars od Sandra Botticelliho
• 1880 - Na základe priznanej subvencie galéria získala Leonardovu Madonu v skalách
• 1884 - Prírastok Giorgoneho Klaňanie sa troch kráľov
• 1935 - Z Tate Britain prišiel do Národnej galérie Renoirov obraz Dáždniky
• 1953 - Kúpa Cézanovho obrazu Starena s ružencom
• 1962 - Zakúpenie skice Leonarda Madona a Dieťa so svätou Annou a malým svätým Jánom po predchádzajúcom spore s Britským múzeom
• 1969 - Kúpa obrazu Tiepola Alegória s Venušou a Časom
• 1972 - Prírastok v sekcii impresionistov - Rousseauova Tropická búrka

Dvojpodlažná budova Národnej galérie zaberá celú severnú časť Trafalgarského námestia, miesta križovanie viacerých významných londýnskych ulíc. Stavba postavená v pôsobivom klasicistickom štýle s mohutnou kupolou byzantského typu a impozantným portikom bola dokončená v roku 1838 podľa projektov Wiliama Wilkinsa. Je postavená z bieleho kameňa. Dominujúcim prvkom vchodovej časti je osem mohutných korintských stĺpov, ktoré boli pôvodne súčasťou budovy Carlton House, ktorá bola zbúraná v roku 1826. Stĺporadie ukončuje mohutný tympanón na spôsob gréckych chrámov.

Pohľad do expozície

Po dokončení sa najprv budova delila o priestory s Kráľovskou akadémiou. Tento stav trval až do roku 1868, kedy sa Akadémia z budovy odsťahovala. Napriek uvoľneným priestorom sa čoskoro ukázalo, že stavba pre potreby galérie nepostačuje. Pôvodné úvahy smerovali k stavbe novej budovy. Napokon bolo rozhodnuté o prestavbe existujúcej budovy a jej rozšírení. V roku 1876 boli nové výstavné priestory dokončené a sprístupnené.

Ďalšie prestavby sa uskutočnili v roku 1907 a posledná v roku 1991, kedy bolo pristavané Sainsburyho krídlo, ktoré svoje pomenovanie dostalo po obchodníkovi a politikovi Johnovi Sainsburym. Tu našli svoje miesto talianski majstri 13. - 15. storočia.

Vystavené diela sú rozdelené na oboch poschodiach; prvé poschodie je hlavným výstavným priestorom, prízemie slúži na vystavovanie tzv. rezervného fondu.

Londýnska Národná galéria patrí k najrenomovanejším umeleckým múzeám na svete. Napriek tomu, že v počte vystavovaných diel zďaleka nemôže konkurovať iným významným umeleckým múzeám (galéria eviduje okolo dvetisíc katalógových čísel), jej význam v záchrane a prezentácii historického dedičstva Európy je nezastupiteľný. V galérii sa nachádzajú výlučne obrazy, ktoré predstavujú takmer všetky európske maliarske školy počnúc 13. a končiac 20. storočím.

Výstavné priestory sa členia do štyroch sekcií: Sainsbury Wing (Sainsburyho krídlo), West Wing (Západné krídlo), North Wing (Severné krídlo) a East Wing (Východné krídlo). V každej sekcii sú obrazy zoradené podľa príslušnosti k umeleckým školám. V Sainsbury Wing sa nachádzajú obrazy od roku 1260 do roku 1510, medzi ktoré patrí napr. Leonardova Madona v skalách a Botticelliho Venuša a Mars. Vo West Wing sú umiestnené obrazy od roku 1510 do roku 1600, napr. Tizianov Bakchus a Ariadna alebo Veľvyslanci od Hansa Holbeina mladšieho. Diela z rokov 1600 - 1700 sú vystavené v North Wing, kde možno vidieť napr. Rubensov Slamený klobúk (Le chapeau de paille) a van Eyckov Portrét manželov Arnolfiniovcov. Umelecké práce z obdobia rokov 1700 - 1920 sú umiestnené v East Wing (napr. diela anglických maliarov Johna Constabla a Thomasa Gainsborougha alebo impresionistov Moneta, van Gogha, Cézanna a Renoira.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému National Gallery (Londýn)

• M. Anzilová, Národná galéria Londýn, Tatran, Bratislava, 1989
• kol. autorov, 100 nejkrásnejších muzeí světa, Rebo Production, Dobřejovice, 2005
• M. Levey, Stručné dejiny maliarstva, Tatran, Bratislava, 1972