Biblia

Biblia (iné názvy: Písmo, Sväté písmo, Písmo sväté, Svätá Biblia, staršie: biblia; z gr. biblia = knihy, príbehy) je zbierka obsahujúca knihy (spisy), ktoré kresťanstvo (a prvú časť aj judaizmus) pokladá za sväté. Kresťania o Biblii veria, že obsahuje Bohom zjavené pravdy, a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery. Ústrednou témou samotnej Biblie je Boh a Jeho vzťah k ľuďom, k celému ľudstvu a svetu.

Kresťanstvo
Hlavné znaky
Viera v jedného Boha v troch osobách
Ježiš Kristus je človek a Boží Syn
Hlavné osobnosti
Ježiš Kristus

Panna Mária
Dvanásti apoštoli
Svätí

Zoznam osobností kresťanstva
Hlavné náboženské obrady
Omša/Liturgia • Sviatosti
Knihy
Biblia (Starý zákon, Nový zákon)
História a kultúra
Dejiny kresťanstva • Kresťanské umenie
Hlavné sviatky
Veľká noc, Vianoce / Narodenie Pána, Turíce, Zjavenie Pána / Bohozjavenie, …
Gutenbergova Biblia
Zvitky od mŕtveho mora

Knihy prvej časti Biblie (Starého zákona) boli zväčša ustálené už v 5. storočí pred Kr., ale definitívna podoba Biblie sa ustálila až v 9. stor. po Kr.

Biblia je napísaná v troch jazykoch: v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Názov „Biblia“ jej dal cirkevný otec svätý Ján Zlatoústy (zomrel roku 407).

Písanie biblia/Biblia

S. Czambel v Rukoväti reči slovenskej z roku 1902 uvádza len tvar "biblia".[1] Podľa PSP z rokov 1931 a 1940 sa rozlišovalo medzi tvarmi "Bi­blia" (Písmo sväté) a "biblia" (výťah z Písma svätého).[2]

V rokoch 1953 - 1997 sa podľa kodifikačných príručiek vždy mal používať len tvar "biblia" (t.j. pre Písmo sväté, pre výťah z neho, aj pre prenesené významy). Náboženské texty však toto pravidlo často nedodržiavali (písali teda Písmo sväté v tvare Biblia) a po roku 1989 ho nedodržiavali aj mnohé nenáboženské texty (napríklad aj Malá slovenská encyklopédia SAV z roku 1993 má heslo Biblia). [3][4][5][6]

Od roku 1997 sa podľa kodifikačných príručiek Písmo sväté píše v tvare "Biblia" a tvar "biblia" ostáva už len pre prenesené významy (t.j. biblia ako vážená, objemná kniha a pod.).[7][8] Slovník súčasného slovenského jazyka (ktorý nie je kodifikačnou príručkou) v zásade preberá pravidlá písania biblia/Biblia z kodifikačných príručiek, ale tvar "biblia" sa podľa neho má písať nielen v prenesenom význame, ale aj v prípade, že sa myslí fyzická kniha obsahujúca Písmo sväté (napr. výstava starých biblií).[9]

Naopak podľa súčasných (aj starších) Pravidiel českého pravopisu sa píše "bible" s malým b (iba v dvojslovných pomenovaniach - napr. Kralická bible či Bible kralická - sa píše prvé písmeno veľkým), ale podľa názoru českých jazykovedcov je prípustné písať "Bible" na vyjadrenie náboženskej úcty. [10][11]

Pod vplyvom jednak staršieho písania v slovenčine a jednak českého pravopisu často dochádza aj v slovenčine k chybnému písaniu "biblia" namiesto správneho "Biblia".

Obsah Biblie

Biblia v podstate nie je jediná kniha. Je to vlastne akási „knižnica“, ktorá obsahuje okolo 73 rôznych spisov (v rôznych cirkvách sa ich počet môže líšiť) a bola vytvorená v priebehu asi 1 500 rokov. Bibliu tvoria dve hlavné časti:

  • Starý zákon (Stará zmluva), ktorý kresťania prevzali z judaizmu (pôvodne v gréckom preklade); obsahuje 46 spisov (kníh), z toho je 17 historických, 5 vyučujúcich a 17 prorockých; vznikal asi 1300 rokov; skoro celý je napísaný v hebrejčine. V tejto časti Biblie je zaznamenané stvorenie sveta, veľká potopa ako aj množstvo vecí o Izraelcoch, napr. putovanie po púšti a darovanie „Desiatich Božích prikázaní“ na hore Sinaj, ktoré sa stali základom mnohých zákonov krajín po celom svete[chýba zdroj]. Ďalej tu môžeme nájsť obdobie rôznych vojen, bitiek, a taktiež veľmi známy príbeh o Babylonskej veži. Kniha Jóbova je poetická dráma o utrpení. Nájdeme tu aj rôzne piesne, žalmy, múdroslovia a proroctvá.
Paryrus 50 obsahujúci Sk 8,26-32
  • Nový zákon (Nová zmluva), ktorý obsahuje kresťanské zvestovania (kerygma); obsahuje 27 spisov (kníh), z toho 5 historických, 21 vyučujúcich a 1 prorockú; vznikal (v otázke datovania spisov Nového zákona nie sú historici dodnes jednotní) asi 80-200 rokov. V tejto časti nájdeme zaznamenaný život Ježiša Krista, Jeho vyučovanie, uzdravovanie, ale aj Jeho smrť. Ďalej sa tu stretneme so šírením radostnej zvesti o Ježišovi v židovskom a pohanskom svete. Neoddeliteľnou časťou sú aj listy novovzniknutým zborom. Jediný apokalyptický text v Novom Zákone je kniha „Zjavenie Jána“ a je určená najmä pre prenasledovateľov kresťanov.

Názov „zmluva“ pochádza z toho, že kresťanstvo rozlišuje starú zmluvu uzavretú s Abrahámom a Mojžišom a novú zmluvu uzavretú prostredníctvom Ježiša Krista.

Ďalšie podrobnosti sú uvedené v článkoch Starý zákon a Nový zákon.

Kánonické spisy Biblie

Pozri aj:Zoznam kníh Biblie

Biblia tvorí základný kánon kresťanov. Počet spisov v kánone sa medzi jednotlivými cirkvami líši.

Kánonom Židov je Starý zákon. Židia neuznali knihy, ktoré boli napísané v gréčtine (Kniha Tobiáš, Kniha Judita, 2 knihy Machabejcov, Kniha múdrosti, Kniha Sirachovcova a Kniha proroka Barucha). Židia neprijali knihy Nového zákona ako knihy Božieho zjavenia. Uznávajú len 39 spisov a najväčšiu dôležitosť pripisujú Tóre (čiže piatim knihám Mojžišovým v Starom Zákone). Židovský kánon, ako ho poznáme dnes, bol definitívne stanovený na synode v Jamnii okolo roku 90 po Kr.

Kánon Katolíckej cirkvi obsahuje 73 spisov – 46 v Starom zákone a 27 v Novom zákone.

Evanjelici po Lutherovej reforme prebrali 39 kanonických kníh Starého zákona (t. j. židovský kánon) a 27 kanonických kníh Nového zákona. Okrem nich poznajú aj tzv. apokryfné knihy, ktorých je v Starom zákone 13. Ich zvesti sa však nepripisuje záväzný význam. Sú osožné na čítanie, zaujímavé pre poznanie niektorých informácií alebo názorov, no neprinášajú nové poznanie vo veci spasenia.

Význam

Biblia sa pokladá aj za cenný kultúrno-historický dokument ľudstva. Bibliou sa zaoberajú okrem (kresťanskej teológie) aj vedné disciplíny ako biblická kritika, výklad Biblie (exegéza), religionistika, dejiny literatúry, hebraistika atď.

Nie je to len kniha, je to kultúra, literárny žáner i história Izraela. Bola preložená do viac ako 2 000 jazykov a je jednou z najpredávanejších kníh na svete.

Preklady

Prvý preklad bol grécky. S postupom kresťanských misií vznikali iné jazykové verzie, ktoré často mali silný vplyv na samotné jazyky (napr. preklad do staroslovienčiny, v Nemecku Lutherov preklad, v Anglicku autorizovaná verzia kráľa Jakuba (King James Version).

Koncom roka 2001 existovali preklady do 2 287 jazykov a nárečí (z toho 392 celá Biblia, 1012 Nový zákon, zvyšok preklady jednotlivých častí, najmä evanjelií).

Fakty

Celá Biblia obsahuje 1 189 kapitol, 31 173 veršov, 773 692 slov.[12]

Referencie
  1. CZAMBEL, S. Rukoväť reči slovenskej, 1902, S. 299
  2. Pravidlá slovenského pravopisu 1940, S. 143
  3. Pravidlá slovenského pravopisu 1991, 1971, 1953.
  4. biblia. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  5. OČENÁŠ, I. O pravopise podstatného mena Biblia. In: Kultúra slova 4, 1996
  6. Biblia. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 84
  7. Krátky slovník slovenského jazyka 1997, S. 64
  8. Pravidlá slovenského pravopisu 2000
  9. biblia. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
  10. dole
  12. KnihaKnih.sk: Zaujímavosti o Biblii

Literatúra
  • RENDTORFF, Rolf. Hebrejská bible a dějiny : úvod do starozákonní literatury. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1996. 376 s. ISBN 80-7021-190-3.
  • PELIKAN, Jaroslav. Komu patří Bible? : dějiny Písma v proměnách staletí. Preklad Milena Lesná. Vyd. 1. Praha : Volvox Globator, 2009. 269 s. (Katarze; zv. 13.) ISBN 978-80-7207-712-0.

Pozri aj

Iné projekty
  • Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Biblia
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Biblia
  • Wikislovník ponúka heslo Biblia
  • Wikizdroje ponúkajú úplný text od Bible Kralická

Externé odkazy

Biblia v slovenskom jazyku

Odkazy na preklady do iných jazykov sú uvedené v článku Preklady Biblie.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.