Evanjelium (spisy)

Evanjelium, slovo pochádza z gréčtiny εὐαγγέλιον euangelion, dobrá správa, pôvodne zložený z εὐ- eu- „dobrý“ a angellein „zvestovat“, ktorý súvisí so substantivom ἄγγελος angelos — „posol“ [1]. Evanjelium je pojem označujúci kresťanský text pojednávajúci o životě, smrti a zmrtvýchvstaní Ježiša Krista. Texty vznikaly desiatky rokov po Ježišovej smrti. Štyri evanjelia zahrnuté do Nového zákona sa nazývajú kanonické, ostatné sa označujú ako apokryfné.

Kresťanstvo
Hlavné znaky
Viera v jedného Boha v troch osobách
Ježiš Kristus je človek a Boží Syn
Hlavné osobnosti
Ježiš Kristus

Panna Mária
Dvanásti apoštoli
Svätí

Zoznam osobností kresťanstva
Hlavné náboženské obrady
Omša/Liturgia Sviatosti
Knihy
Biblia (Starý zákon, Nový zákon)
História a kultúra
Dejiny kresťanstva Kresťanské umenie
Hlavné sviatky
Veľká noc, Vianoce / Narodenie Pána, Turíce, Zjavenie Pána / Bohozjavenie, …

Autorstvo

Ich autorstvo býva zvyčajne tradíciou pripisované niektorému z Ježišových žiakov – apoštolov alebo ich bezprostredným žiakom (Marek, Lukáš), ktorí zachytili ich rozprávanie. S príchodom renesancie, ktorá prináša kritickejší a otvorenejší pohľad na kresťanskú tradíciu, bolo toto autorstvo v mnohých prípadoch spochybňované.[2]

Dnes je autorstvo väčšiny evanjelií takmer bez výnimky pripisované až neskorším kresťanom, píšucim v mene Ježišových učeníkov (takéto diela sa nazývajú pseudoepigrafy). Sporné zostávajú len štyri evanjeliá nachádzajúce sa v dnešnej Biblii, ktoré podľa konzervatívnej časti kresťanov skutočne sú napísané Ježišovými učeníkmi, zatiaľ čo liberálna časť kresťanských biblistov a skeptici toto tvrdenie spochybňujú na základe kritických analýz textu týchto evanjelií[3].

Zoznam evanjelií

II

Katolícki kresťania už najneskôr od čias Ireneja z Lyonu (koniec druhého storočia n.l.) považovali za skutočné evanjelia len štyri[4]:

Tieto štyri evanjeliá postupne prijali a rozšírili sa medzi všetky kresťanské komunity. Ostatné evanjeliá boli zakázané cisárskymi dekrétmi, často až pod trestom smrti[5]. Ďalšie zachované evanjeliá, katolíkmi nazývané apokryfy boli napísané aj niekoľko storočí po Ježišovej smrti (2.-5.storočie n.l.):

  • Evanjelium podľa Tomáša – Zbierka Ježišových výrokov
  • Evanjelium podľa Petra – Používané doketickými kresťanmi
  • Evanjelium podľa Filipa – Používané Valentiniánskymi kresťanmi
  • Evanjelium podľa Márie
  • Tomášovo evanjelium o detstve – opisuje Ježišovu mladosť
  • Detské evanjelium podľa Jakuba
  • Evanjelium pravdy – Pravdepodobne používané Valentiniánskymi kresťanmi
  • Múdrosti Ježiša Krista – Dialóg učeníkov s Ježišom
  • Dialóg so Spasiteľom – Dialóg učeníkov s Ježišom
  • Egertonské evanjelium

Z mnohých evanjelií sa dodnes zachovali len fragmenty kópií alebo citácie v polemikách katolíckych kresťanov voči týmto evanjeliám:

  • Evanjelium podľa Judáša
  • Evanjelium podľa Matiáša – zachované len v citáciách Klementa z Alexandrie
  • Tajné evanjelium podľa Marka – Spomínané v nedávno objavenom liste Klementa z Alexandrie (autenticita tohoto listu je však spochybňovaná)
  • Evanjelium Nazorejcov
  • Evanjelium Egypťanov
  • Evanjelium Hebrejcov
  • Evanjelium Ebionitov
  • Oxyrhynchus 840 – Fragmenty neznámeho evanjelia
  • Evanjelium Spasiteľa

Na základe toho, že niektoré evanjeliá sa zachovali len v zmienkach iných autorov, a že niektoré najstaršie zachované kópie evanjelií žiadny zachovaný staroveký autor nespomenul, je možné, že evanjelií existovalo omnoho viac než dnes poznáme. Navyše väčšina zachovaných nekresťanských evanjelií pochádza z jedinej náhodnej objavenej ukrytej Knižnice z Nag Hammadi. Vôbec najstarší fyzicky zachovaný text evanjelia je fragment z Jánovho evanjelia, známy ako Rylandsov papyrus P52, ktorý bol nájdený v Egypte a je datovaný do prvej polovice 2.storočia.

Harmonizácia evanjelií

Populárnou formou bolo aj zjednocovanie viacerých existujúcich evanjelií do súvislého textu, čím sa dali udalosti do chronologickej podoby a vyriešili sa protirečenia v evanjeliách.

  • Diatessaron
  • Fragment 0212 – Fragment neznámej harmonizácie evanjelií
  • Justín Mučeník cituje biblické pasáže v harmonizovanej podobe, z čoho sa niektorí biblisti domnievajú, že používal niektorú takúto harmonizáciu

Referencie

  1. HARPER, Douglas. Online Etymology Dictionary [online. [Cit. 2018-12-13].]
  2. Jozef A.Fitzmyer, Ježiš Kristus – Otázky a odpovede, Dobrá kniha, Trnava 1998
  3. Napríklad projekt Jesus Seminar
  4. Irenaeus, Proti Herésii, kniha 3, kapitola 9
  5. Napríklad prvé štyri dekréty Corpus Iuris Civilis, preložené do slovenčiny v tomto článku:

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.