Tóra

Tóra (hebr. zákon, príkaz, ukazovateľ, zozbierané) je výraz pre:

  • pentateuch, a to tak pre obsah pentateuchu, ako aj pre posvätný zvitok s jeho textom
  • všetky morálne a rituálne predpisy obsiahnuté v pentateuchu a halachických častiach Talmudu.
Židia a judaizmus
Židia · Judaizmus · Kto je žid
Prúdy a skupiny
Etnické skupiny a jazyky
Populácia (vývoj)
Náboženstvo
Filozofia a etika
Náboženské texty
Tradície a zvyky
Významné postavy
Náboženské inštitúcie
Židovská liturgia
Dejiny Židov
Blízke témy
Tóra

Názvy

Tora sa nazýva tiež Torat Moše - Mojžišov zákon, alebo Chamiša chumšei Tora - päť pätín (častí) Tóry či skrátene Chumaš - päť, pätina (plurál chumašim).

Tóra v širšom poňatí tohto slova sa skladá z dvoch navzájom prepojených častí:

  1. písanej Tóry (tora še- bi- chtav) a
  2. ústnej Tóry (tora še- be- al- pe).

Pod písanou Tórou rozumieme hebrejskú Bibliu (v kresťanskom poňatí Starý zákon). Hebrejský zákon zahŕňa tri základné časti:

  • Tóru (v užšom slova zmysle),
  • Prorokov a
  • Spisy.

Hebrejské sväté písmo sa najbežnejšie označuje slovom Tanach. Je to akronym vytvorený z počiatočných písmen hebrejských slov označujúcich tieto tri časti. Najväčšiu úctu v Tanachu požíva práve Tóra. Jej ustanovenia, ktoré podľa tradície odovzdal Boh Mojžišovi na hore Sinaj, tvoria nemenné východisko židovskej náuky a životnej praxe. Mimoriadne postavenie Tóry jej určuje najčestnejšie miesto v synagogálnej liturgii.

Z Tóry sa číta predovšetkým v sobotu, pondelok a štvrtok, potom pri novoluní, sviatkoch a pôstoch. Náboženské zvyklosti predpisujú, aby sa celý Pentateuch prebral v priebehu jedného roka. Celá kniha je preto rozdelená na 54 oddielov - sidier, ktoré sa postupne čítajú na šabaty. Celý cyklus sa začína a končí jesenným sviatkom Simchat Tóra.

Sefer tora
Text pentateuchu.

Pri verejnej bohoslužbe sa Tóra prednáša z pergamenového zvitku nazývaného Sefer tora, ktorý tvorí dlhý pás pergamenu navinutý na dvoch tyčiach. Hebrejský text je písaný ručne podľa prísnych predpisov, bez značiek pre samohlásky a akcenty. Predstavuje presný odpis kánonického znenia, ktorý vždy anonymne - bez uvedenia miesta či dátumu vzniku - vyhotovuje nábožensky a odborne kvalifikovaný pisár - sofer. Ten zvyčajne píše aj krátke úseky textu tóry na schránky pre modlitebné remienky (tfilin) a schránky domáceho požehnania (mezuza).

Chumaš

Na sledovanie textu a pri domácom štúdiu veriaci používajú tlačené vydanie Tóry, ktoré sa nazýva Chumaš. Tieto knihy nie sú posvätné a nepoužívajú sa pri liturgii.

Aron kodeš

Zvitky Tóry, najcennejší a najdôležitejší predmet v synagóge, sú uložené v svätostánku (Aron ha kodeš, alebo Aron kodeš), ktorý bol pôvodne prenosnou schránkou. V stredoveku dostal podobu vysokej skrine voľne pristavenej alebo vstavanej do východnej steny synagógy. Vďaka tejto podobe sa svätostánok stal vďačným objektom umeleckej výzdoby. Dodatočne k nej pribudla dvojitá doska Desatora, umiestnená na vrchol tympanónu alebo horné zakončenie schránky. Niekedy je podopieraná párom zvieracích figúr, zvyčajne levov. Zvitky Tóry sa do svätostánku ukladajú v „oblečení“ a s ozdobami, ktoré zvýrazňujú význam Tóry a úctu, ktorá sa jej preukazuje.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tóra
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.