Skutky apoštolov

Skutky apoštolov[1] (skratka Sk; starogr. Πράξεις τῶν Ἀποστόλων) je piata kniha Nového zákona, opisujúca obdobie vzniku a šírenia prvotnej kresťanskej Cirkvi, najmä činnosť apoštolov Petra a Pavla v 30. a 40. rokoch 1. storočia. Pôvodný názov knihy v starogréčtine je ΠΡΑΞΕΙΣ ΤΩΝ ΑΠΟΣΤΟΛΩΝ.

Zoslanie Ducha Svätého, Ingeborgský Žaltár, okolo 1200

Názov knihy pochádza z cirkevnej tradície. Úplný názov knihy nie je výstižný, keďže sa nepopisujú skutky všetkých apoštolov, ale hovorí iba o Petrovi a Jánovi a hlavne o Pavlovi. Krátko sú spomenutí ešte Štefan, Filip, Barnabáš a Jakub mladší.

Charakteristika knihy

Kniha začína venovaním Teofilovi podobne ako Evanjelium podľa Lukáša, ku ktorému sa autor výslovne hlási.

Kniha obsahuje veľký počet rozsiahlejších priamych rečí, ktoré sú ale pravdepodobne dielom autora, a niektoré časti hláv/kapitol 16, 20, 21 a 27-28 sú písané v prvej osobe množného čísla. Jedna skupina gréckych rukopisov obsahuje text knihy Skutkov s pomerne významnými odchýlkami v niekoľkých veršoch, tzv. západný text, ktorý sa však väčšinou pokladá za mladší. V názoroch na jednotnosť knihy sa odborníci nezhodujú, zhodujú sa však väčšinou v tom, že Skutky apoštolov vznikli až po Lukášovom Evanjeliu, že obe napísal jeden autor, ktorý Pavlove listy síce nečítal, jeho učenie však poznal.[2]

Autor v knihe nepodáva historický cieľ ale teologický - nezadržateľné šírenie evanjelia do celého sveta. Túto koncepciu ilustrujú udalosti, ktoré sa spomínajú v knihe.

Voľba apoštola Mateja

Vznik a autorstvo

Názov Skutky apoštolov sa prvý raz objavuje u Ireneja (pred 200) a knihu uvádzajú všetky zoznamy Nového zákona, začínajúc zlomkom Muratoriho. Najstarší zachovaný zlomok (papyrus P 48) je z 3. storočia.

Staršia tradícia predpokladala, že kniha vznikla bezprostredne po udalostiach, ktoré popisuje, t. j. približne v roku 65, a že ju napísal Lukáš, lekár a Pavlov spolupracovník, o ktorom, sa zmieňuje v Kol 4,14 ai. Pretože je však závislá na Lukášovom evanjeliu, ktoré asi vzniklo až po zborení chrámu v roku 70, pretože sa jej opis rady udalostí nezhoduje s Pavlovým opisom v jeho listoch, prikláňajú sa moderní autori skôr k neskoršiemu dátumu, niekedy v rokoch 70 – 90.

Pre stotožnenie autora Evanjelia podľa Lukáša a Skutkov apoštolov s Lukášom z Kol 4,14 hovorí, že autor používa niekoľko odborných lekárskych termínov a snáď i to, že niektoré pasáže píše v prvej osobe množného čísla. Proti tomu hovoria náukové rozdiely medzi Skutkami apoštolov a Pavlom, odlišné opisy niektorých dôležitých udalostí i legendárny popis Pavlových činov na cestách. Autor však nikdy Pavla neoznačuje ako apoštola.[3]

Referencie
  1. Názov Skutky apoštolov je používaný v slovenskom rímskokatolíckom, evanjelickom aj ekumenickom vydaní, ako skratka sa tam uvádza Sk.
  2. POKORNÝ, Petr. Literární a teologický úvod do Nového zákona. Praha : Vyšehrad, 1993. 333 s. ISBN 80-7021-052-4. S. 122 nn.
  3. POKORNÝ, Petr. Literární a teologický úvod do Nového zákona. Praha : Vyšehrad, 1993. 333 s. ISBN 80-7021-052-4. S. 125 n.

Pozri aj

Literatúra
  • KLIESCH, Klaus. Skutky apoštolů. Preklad Jana Veselá. Praha : Karmelitánské nakladatelství, 1999. 148 s. (Malý stuttgartský komentář. Nový zákon; zv. 5.) ISBN 80-7192-287-0.
  • HÖRSTER, Gerhard. Úvod do Nového zákona. 1. vyd. [Praha] : Oliva, 1994. 220 s. ISBN 80-85942-04-6.
  • Skutky apoštolov. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Don Bosco, 1998. 1366 s. (Biblica; zv. 4.) ISBN 80-88933-07-2. S. 927 – 930.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skutky apoštolů na českej Wikipédii.

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.