Monastier Studios

• monastier/kláštor Studios[4][5][2], iný prepis Stoudios[3]
• monastier/kláštor Studion[6][7][8][9], iný prepis Stoudion[10]
• Studijský kláštor[11][12], Studijský monastier[13]
• studitský kláštor[14][15], Studitský monastier[16]
• lat. Studium[17]
• starogr. Μονή του Αγίου Ιωάννη του Προδρόμου εν τοις Στουδίου – Moné tou Hagiou Ióanné tou Prodromou en tois Stoudiou, iný prepis: Moni tou Hagiou Ióanni tou Prodromou en tois Stoudiou, poprípade v tvare - των Στουδίου (-tón Stoudiou)[1]; v preklade: Kláštor svätého Jána Predchodcu[3] (v Studione); skrátene starogr. Μονή Στουδίου – Moné Stoudiou, iný prepis: Moni Stoudiou
• kláštorná bazilika ako turecká mešita: tur. İmrahor Camii[1], po slovensky: Imrakhor-Džanei[9] pre camii (mešita/modlitebňa) sa používajú aj slovenské tvary džámí, djami, džámija[18]

Kláštor ako pozadie iluminácie v Menológiu Bazila II.

Monastier vznikol v polovici 5. storočia vďaka podpore patricija/konzula[3] Ióanna Studia. Podľa značiek na objavených tehlách výstavba započala v roku 450.[1] Prvými obyvateľmi boli tzv. akometoi, nespiaci mnísi, ktorí sa striedavo modlievali 24 hodín denne.[3]Veľký význam získal monastier v období obrazoborectva, keď sa miestni mnísi postavili zásadne na stranu ikonodulov. Na ich čele stál igumen Theodor Studita. Známe je studitské kláštorné typikon (Väčší a Menší katechésis) z tohto obdobia, ktoré poskytuje vzácne údaje o tom, ako fungovala kláštorná komunita v stredoveku. Kláštoru podliehali rozsiahle pozemky, záhrady, mlyny, vinice a veľké množstvo dobytka. Časť bola spravovaná nižšími kláštornými jednotkami metochionmi. V 9. storočí sa stal kláštor centrom kultúry v Byzancii. V miestom skriptóriu boli opisované rozličné knihy, na rozdiel od iných byzantských kláštorov aj necirkevné texty.[19] Významná bola hymnografická činnosť.[1][2]

Plán Chrámu Monastiera Jána Predchodcu v Studione

Kláštor bol nezávislý od cisárov aj konštantínopolských patriarchov a miestni mnísi sa neváhali postaviť proti ich cirkevnej politike. To sa prejavilo napríklad v ich odpore proti zmierlivému riešeniu moechianskej aféry, ktoré navrhol patriarcha Tarasios. Mnísi boli dokonca vyhnaní a i keď sa mohli znovu vrátiť, neskôr boli znovu vyhnaní za patriarchu Metoda I. Tento raz bolo dôvodom ich nesúhlasné stanovisko proti zmierlivej politike voči obrazoborcom po roku 843.[1][2][20]

Kresba monastiera z 19. storočia (t.j. vzhľad pred zemetrasením)

Po spore o tetragamiu Leva VI. sa vzťahy cisára a patriarchov s kláštorom zlepšili a zo Studionu povstalo viacero významných úradníkov a patriarchov (napr. Alexios I. Studites). V 11. storočí hľadalo v kláštore úkryt viacero neúspešných povstalcov a zvrhnutých cisárov (v roku 1042 Michal V., neskôr Izák I. či Michal VII.). V kláštore sa rozvíjalo aj mníšske liturgické typikon, ktoré reflektovalo palestínske tradície. Rozšírilo a začalo platiť vo viacerých kláštoroch v ríši (napr. aj na hore Athos).[1][2][21]

V období vlády Komnénovcov vplyv monastiera upadol a privilegované postavenie v Konštantínopole získal Kláštor Krista Pantokratora. Počas IV. križiackej výpravy a latinskej okupácie prišiel o statky a bol poškodený. Význam kláštora opätovne vzrástol za vlády Palaiologovcov, keď znovu patril medzi popredné inštitúcie v meste. V roku 1293 prebehli rekonštrukčné práce.[1][2] Niekoľko desaťročí pred zánikom Byzantskej ríše v kláštore existovala významná škola na ktorej pôsobil napr. Iósef Bryennios a študoval napr. Markos Eugenikos.[19]

Po páde Konštantínopola do rúk Osmanom bola budova kláštorného kostola premenená na mešitu. Podiel na tom mal mirahur (správca stajní) Bajazida II. Z názvu jeho funkcie vznikol aj turecký názov mešity İmrahor. V osmanskom období prešla budova niekoľkými zmenami. V roku 1894 chrám postihlo zemetrasenie. V rokoch 1907 – 1909 na mieste pracoval ruský archeologický tím.[22]

Interiér kláštornej baziliky

Kostol zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi je trojloďová bazilika z 5. storočia. Predchádzalo jej átrium so stĺporadím a vstup tvoril nartex. Loď bola lemovaná stĺpmi so zeleného mramoru. Galérie boli postavené na stĺpoch s iónskymi hlavicami. Loď uzatvárala apsida so synthrononom. Z vonku má apsida polygonálny tvar. V chráme sa našlo viacero sochárskych dekorácií vrátane reliéfov (napr. Vstup Krista do Jeruzalema).[1] Pod apsidou bola odkrytá krížová krypta, v ktorej sa kedysi pravdepodobne nachádzali relikvie. Na začiatku 20. storočia bola počas výskumov zaznamenaná malá kaplnka pravdepodobne z obdobia neskorej byzantskej éry. Medzičasom však budova zanikla. Juhovýchodne od budovy sa nachádzala cisterna z 5. storočia, ktorá bola v roku 1970 poškodená požiarom.[22]

• 
  Exteriér kláštornej baziliky
• 
  Vonkajšia stena kláštornej baziliky
• 
  Mozaika Panny Márie objavená v kláštore

• vizualizácia možnej podoby (po anglicky)
• viaceré obrázky spojené s kláštorom, údaje zároveň použité aj ako referencia, (po anglicky)
• Studion Monastery na Orthodoxwiki (po anglicky)