Studiti

Studiti sú východní mnísi žijúci podľa pravidiel prepodobného Teodora Studitu.

Metropolita Andrej Šeptický, iniciátor obnovy studitského života na Ukrajine

Studitské pravidlá (typikon) vznikali v Konštantínopole postupne od 5. storočia. Najväčšiu zásluhu na ich sformovaní má svätý Teodor Studita (759–826). Na Kyjevskú Rus ich priniesol svätý Teodóz Pečerský. V 17. storočí však boli všetky ukrajinské monastiere zjednotené podľa pravidiel sv. Bazila Veľkého. História studitov po ich obnovení siaha do začiatku 20. storočia, keď ukrajinský gréckokatolícky metropolita Andrej Šeptický inicioval obnovu východného mníšstva v Cirkvi. Na počiatku 2. svetovej vojny sa už v monastieroch nachádzalo 196 mníchov studitov. S príchodom komunizmu však boli monastiere zlikvidované. V r. 1973 sa ich archimandritom stal Ľubomyr Huzar - neskoršia hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. V súčasnosti sa na Ukrajine nachádza okolo 77 mníchov studitov.

Deň sa u studitov skladá z 8 hodín modlitby, 8 hodín práce a 8 hodín odpočinku.

Stupne mníšskeho života u studitov v Univskej lavre sú kandidát, poslušník, archarij, riasofor, schimník (malá schima, veľká schima).[1]

Ich hlavným centrom je lavra (monastier) Zosnutia presvätej Bohorodičky v Unive, neďaleko Ľvova. V Ľvove majú vydavateľstvo Svičado.

Podľa podobných pravidiel žijú aj mníšky studitky, ich hlavné centrum je v Ľvove.