Alexander Duchnovič

Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Gymnázium vyštudoval v Užhorode. Filozofiu študoval v Košiciach a teológiu v Užhorode. V rokoch 1830-1834 bol učiteľom v Užhorode, farárom v obciach Komlóš (dnes Chmeľová), Chmeľov, Beloveža.[1] V Beloveži žil štyri roky, od apríla 1834 do apríla 1838. Vyslal ho sem biskup Gregor Tarkovič. Duchnovič sa práve v tomto období rozhodol viac sa angažovať za dôstojný život Rusínov. Začal písať rodným jazykom (dovtedy používal maďarčinu a ruštinu). V Beloveži napísal, resp. zostavil svoju rukopisnú zbierku „Privitatae cogitationes“, ktorá obsahuje práce 20. a 30. rokov a poskytuje celkový obraz jeho umeleckej tvorby v tomto období. V Beloveži vykonával predovšetkým cirkevné povinnosti (farár - svjaščenyk). Popritom učil deti i dospelých. Deti učil v rodnom jazyku a aj v škole venoval pozornosť poznaniu základov poľnohospodárskych prác, osobitne záhradníctva a ovocinárstva.

V rokoch 1838- 1844 bol biskupským notárom v Užhorode. Od roku 1844 bol kanonikom v Prešove; robil tiež školského inšpektora. Na prešovskom na gréckokatolíckom gymnáziu učil ruský a latinský jazyk. V roku 1847 bol ako zástupca prešovského biskupstva na poslednom uhorskom stavovskom sneme. V tom istom roku vydal šlabikár s názvom Knyžycja čytaľnaja dla načynajuščych.[1][2] V ňom uverejnil aj poviedku Obraz žizni (po slovensky Obraz života), ktorej autorom bol iba 12-ročný Anatolij Kralickyj[3]. V roku 1854 vydal Liturgičeskij Katechizis, ili objasnenia sv. Liturgii i nekotorych cerkovnych obrjadov.[4]

V roku 1862 založil (spolu s ďalšími predstaviteľmi rusínskeho národného hnutia) Obščestvo svjatoho Ioanna Krestitelja i Predteči (Spolok sv. Jána Krstiteľa) 1862-1874). Spolok pôsobil v rokoch 1862-1874; bol obnovený v roku 2003. Spolok pôvodne podporoval v štúdiu chudobných rusínskych študentov. Programom obnoveného spolku je náboženský, národný a kultúrny rozvoj Rusínov.[1][5]

Medzi pokračovateľom činnosti a odkazu Alexandra Duchnoviča patrili Alexander Pavlovič, Anatolij Kralickyj, Ivan Siľvaj, Eugen Fencyk, Alexander Mytrak a ďalší. Anatolij Kralickyj vložil odkaz Alexandra Duchnoviča do svojej povesti Siľskyj učyteľ (po slovensky Dedinský učiteľ) do postavy učiteľa Hryhorija.[3]

• Privitatae cogitationes
• Chronologičeskaja istorija prjaševskoj eparchii
• Chljebi duši ili nabožnj molitbi i pjesni
• 1848 O narodach krajňanskych ili Karpatorosach uhorskych pod Beskydom v Zemplinskoj, Ungskoj i Šariskoj stolyci žyvuščych
• 1851 Kratkij zemljepis dlja molodych Rusinov
• 1853 Sokraščennaja grammatika pismennogo russkogo jazyka
• 1853 Instinnaja Istarija Karpato-Rusov ili Uhorskych Rusinov
• 1854 Katechizis, ili objasnenia sv. Liturgii i nekotorych cerkovnych obrjadov
• 1854 Molitvenik dlja russkich detej
• 1857 Narodnaja pedagogija v poľzu učilišč i učitelej seľskich

• Dobroditeľ prevyšajet bahatstvo, 1850
• Holovnyj tarabanščik

• 
  Socha Alexandra Duchnoviča v Prešove
• 
  Busta v jeho rodnej obci Topoľa

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander Duchnovič

1. DREZZIO. Alexandra Duchnoviča nazývajú Komenským Podkarpatska [online]. www.skolske.sk, [cit. 2020-09-07]. Dostupné online.
2. MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám. Prešov : Universum, 2016. ISBN 978-80-89046-97-3. Kapitola Revolúcia v roku 1848 a karpatskorusínske národné prebudenie, s. 159.
3. HOLENDOVÁ, Jolana. Anatolij Kralickyj - Vybrani Tvory. 1.. vyd. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Odbor ukrajinskej literatúry, 1984. 256 s. S. 39-40, 68-69, 86. (ukrajinčina)
4. Cyril VASIĽ: Alexander Duchnovič a jeho liturgický katechizmus. In: Slovo, 1996, č. 2. Dostupné online.
5. Artos | Obščestvo sv. Joana Krestiteľa [online]. artos.wbl.sk, [cit. 2020-09-07]. Dostupné online.

• Životopis, knihydominikani.sk
• Záznam o úmrtí – záznam číslo 16; farnosť Prešov; uvedený aj záznam o uložení do krypty katedrálneho chrámu dňa 2. apríla 1865 za prítomnosti biskupa Jozefa Gaganca