Smíchov
Smíchov je historické mesto, pražská mestská štvrť a katastrálne územie na ľavom brehu Vltavy, patriace do mestskej časti Praha 5.
Historický prehľad
O území dnešného Smíchova sa kroniky zmieňujú ešte pred obdobím jeho vzniku. V Zbraslavskej kronike sa nachádza opis korunovácie Václava II. roku 1297, kedy sa korunovačná hostina konala práve tu. V druhej polovici 14. storočia bolo majiteľom tunajšieho územia niekoľko cirkevných ústavov. Dvor si tu kúpil v roku 1341 aj Ján Luxemburský a založil pri ňom kartuziánsky kláštor s kostolom. Dvor tu mal cisterciánsky kláštor v Plasiach. Vtedy tu začínajú vznikať vinice a taktiež sa tu začal pestovať chmeľ.
Vznik názvu Smíchov dnes už nemožno spoľahlivo doložiť. Podľa povestí sa na smíchovskom brehu Vltavy smial Horymír, keď si na Šemíkovi skokom z Vyšehradu a preplávaním Vltavy zachránil život. Podľa inej povesti v roku 814 nariadil knieža Vojen, aby bol odbojný Ronovic dopravený cez Vltavu, kde sa mal v lese sám obesiť. Vtedy vraj mali zlí duchovia tak veľkú radosť, že sa veľmi smiali, a tak sa tomuto miestu začalo hovoriť Smíchov. Podľa ďalšej varianty tunajšie pozemky kúpil Jan Smíchovský podľa ktorého sa potom územie nazýva. Za najpravdepodobnejšie obdobie vzniku názvu Smíchov sa potom považuje obdobie panovania Karola IV. V roku 1386 dochádza k rozparcelovaniu tunajších pozemkov a vzniká osada, do ktorej prichádzalo obyvateľstvo z rôznych miest a dochádzalo tak k jeho zmiešaniu („smíchání“). Názov Smíchov je prvý raz doložený v roku 1402.
Za husitskej revolúcie bol potom kartuziánsky kláštor vypálený, cirkevný majetok zabraný a vinice predané pražským mešťanom. Z rozhodnutia kráľa Vladislava II. Jagelovského bola potom v roku 1497 časť cirkevného majetku vrátená, no napriek tomu väčšina pozemkov zostala v držbe Starého Mesta. Šľachtické a meštianske sídla sa tu začali stavať až v 16. století. Starému Mestu tunajšie pozemky náležali do roku 1622, kedy Smíchov získal Pavel Michna z Vacínova. Staré Mesto, ktoré malo dodávať ovos cisárskej jazde, ho však nemohlo toľko zohnať, a tak si ho vypožičalo od generálneho správcu vojenskej zásobárne Michny z Vacínova (ktorý ho vzal z cisárskych zásob) a za predražené obilie (za dvojnásobnú cenu než bola bežná) dali do zástavy dedinu Smíchov. Keď potom chceli dlh vrátiť, odmietol a úradné konania sa vliekli, vrátená bola napokon len malá časť.
Za tridsaťročnej vojny bol Smíchov veľmi spustošený, takže v polovici 17. storočia tu stál jediný dom. Tunajšie zadlžené statky kúpili v roku 1684 Schwarzenbergovci. Vďaka výhodnej polohe neďaleko Prahy tu začala šľachta zakladať letohrádky a viničné usadlosti.
V polovici 18. storočia tu začínajú vznikať rôzne manufaktúry a v roku 1816 tu vzniká Porgesova kartúnka. Postupne pribúdajú chemické továrne, prádelňa, továreň na mlynské stroje, cukrovar a veľa ďalších podnikov. V roku 1852 sem svoke podniky premiestňuje Ringhoffer a neskôr tak vzniká vo svojom priemyselnom odvetví najväčší podnik Rakúska-Uhorska. Svoj priemyselný ráz si Smíchov zachoval takmer až do konca 19. storočia, kedy sa jeho tvár začala meniť na obchodnú.
Až 22. februára 1903 bol Smíchov cisárskym rozhodnutím povýšený na mesto. 21. januára 1904 bol Smíchovu udelený mestský znak, ktorý bol prakticky totožný so znakom, ktorý dovtedy už od roku 1849 Smíchov používal bez akéhokoľvek schválenia. Na základe zákona o Veľkej Prahe bol Smíchov v roku 1922 pripojený k Veľkej Prahe ako súčasť jej nového mestského obvodu Praha XVI.
Pamätihodnosti
Na Smíchove sa nachádzajú nasledujúce pamätihodnosti:
- Kostol svätého Václava
- Vila manželov Duškových Bertramka, kde v 18. storočí pobýval Wolfgang Amadeus Mozart
- park Sacré Coeur
- Kostol Zvestovania Panny Márie
- Klamovka
- Malostranský cintorín
- Smíchovská synagóga
Charakteristika
Smíchov bol dlhé roky prevažne robotníckou štvrťou. Sídlili a sídlia tam veľmi významné podniky, najmä pivovar Staropramen a ČKD Tatra (do 90. rokov).
Doprava
Hlavný vplyv na dopravu na Smíchove majú 2 stanice metra – Smíchovské nádražie a Anděl, obe na trase B. Dôležité sú tiež električkové trate Újezd – Anděl – Hlubočepy – Barrandov a Palackého náměstí – Anděl – Kotlářka – Sídliště Řepy. Stanice Smíchovské nádraží a Lihovar sú centrálne stanice autobusovej dopravy pre skoro celý juhovýchod a najmä juhozápad Prahy.
Neďaleko od Anděla ústia tiež dva na seba naväzujúce tunely – Strahovský tunel a Tunel Mrázovka.
