Žižkov

Blahníkova ulica

Žižkov, niekedy tiež nazývaný pražský Montmartre, je štvrťou bytových domov z prelomu 19. a 20. storočia. Žižkov, bohémska štvrť plná nočného života, kaviarní, barov a umelcov sa rozkladá na vyvýšenine, preto sú miestne ulice úzke a strmé.

K Žižkovu patrí aj vrch Vítkov a pás novšej výstavby (z 20. storočia) smerom k Hrdlořezom.

Územie dnešného Žižkova bolo súčasťou obce Hory Viničné vzniknutej roku 1788 (resp. od zriadenia samospráv roku 1849), ktorá bola roku 1867 premenovaná na Královská Vinohradská obec (König. Weinberge). Po polovici 19. storočia nastal mohutný rozvoj tohto územia a rozsiahla výstavba, aj preto bola v roku 1875 Královská Vinohradská obec rozdelená na dve obce s názvami Vinohrady I. (od roku 1877 Žižkov) a Vinohrady II. (od roku 1877 Královské Vinohrady). Obe samostatné obce za hradbami Prahy boli neskôr povýšené na mestá, Královské Vinohrady v roku 1879, Žižkov v roku 1881.

Výstavba, ktorá začala po roku 1865 v priestore medzi Vrchom Vítkov – Vítkova hora a Vrchom sv. Kříže pokračovala takmer "americkým" tempom. Niekoľko čísel: Pri sčítaní ľudu v roku 1843 mala časť dnešného Žižkova 83 usadlíkov. O sedem rokov neskôr v roku 1850 viac ako dvojnásobok, 197 osôb. Za ďalších sedem rokov pribudlo 71 osôb a v roku 1869 už bolo zapísaných 292 obyvateľov. V tom čase sa ale ešte veľa nestavalo a obyvateľov pribúdalo pomaly. Zatiaľ čo v rokoch šesťdesiatych a sedemdesiatych dochádzalo k osídľovaniu vyšších polôh za hradbami, v osemdesiatych rokoch sa už stavia po celom území a Žižkov už je veľkým mestom s 21 212 obyvateľmi. Ďalšie sčítanie obyvateľov v roku 1890 už má vo výkazoch 42 000 osôb vo viac ako 750 domoch.

Okolo roku 1920 už bola celá štvrť zastavaná a vo výstavbe sa pokračovalo vlastne už len na Ohradě. Na Žižkov viedla jedna z prvých električkových tratí. V sedemdesiatych rokoch (70. roky 20. stor.) začalo vedenie Prahy uvažovať o radikálnej prestavbe celého Žižkova. Úzke ulice mali byť nahradené širokými, staré nájomné domy mali byť strhnuté a nahradené panelákmi. Realizácia bola začatá v okolí Olšanského námestia, ale medzitým začala nežná revolúcia a väčšina historického Žižkova bola zachránená. O kráse uvažovanej prestavby – "asanácia Žižkova", je možné sa presvedčiť na rade žižkovských panelákov. Po nežnej revolúcii, často v súvislosti s reštitúciami domov, sa začalo s opravami a rekonštrukciami a ich obnova prebieha dodnes. Zo Žižkova sa vďaka novej výstavbe a rekonštrukcii historických domov stáva veľmi zaujímavá rezidenčná štvrť. Ďalšou perspektívou je postavenie celej novej štvrti na území Žižkovského nádraží so širokým bulvárom, nadväzujúcim na súčasnú Olšanskú ulicu.

So Žižkovom je spojená činnosť bohémov a spisovateľov Jaroslava Haška a Frantu Sauera. V 80. rokoch 20. storočia bol pri Olšanskom námestí slávnostne položený základný kameň Haškovho pomníku, ktorý bol ale nakoniec postavený na Prokopovom námestí. Z čias koncom 1. svetovej vojny pochádza z okruhu týchto osôb aj recesistický pojem Svobodná republika Žižkov (Žižkovská svobodná republika). Tento pojem pripomenul starosta Prahy 3 Milan Český, keď 25. júla 2001 mestskú časť oficiálne navštívil veľvyslanec Európskej únie v Česku Ramiro Cibriáni. V recesistickom duchu pritom rokovali o vstupe Žižkova do EU.[1]

Najznámejšou stavbou, ktorá sa tu nachádza, je celkom iste neprehliadnuteľný Žižkovský vysielač. Nachádza sa na hranici Žižkova s Vinohradmi v Mahlerových sadoch v tesnom susedstve židovského cintorína. Vysielač bol sprevádzkovaný roku 1992 a vďaka vyhliadkovým plošinám pre verejnosť umožňuje návštevníkom aj obyvateľom Prahy zaujímavý pohľad na mesto z vtáčej perspektívy. Na Sladkovského námestí pri budove c. k. reálky na Žižkove (postavená v rokoch 1898 až 1899) bol vybudovaný podľa projektu architekta Josefa Mockera v rokoch 1899 až 1903 novogotický trojloďový kostol sv. Prokopa s jednou vežou (vysvätený roku 1903). Zaujímavý je tiež blízky secesný kostol svätej Anny. Na Olšanskom námestí sa nachádza barokový kostol sv. Rocha. Medzi ulicou Italskou a námestím Winstona Churchilla sa nachádza areál Vysokej školy ekonomickej (VŠE). Na tom istom námestí vyrástla v 30. rokoch 20. storočia funkcionalistická budova domu odborových zväzov (vtedy dvanásť poschodové sídlo dôchodkového úradu), dnešné sídlo centrály odborových zväzov Česka.

• 
  Televízna veža na Žižkove v Mahlerových sadoch
• 
  Kostol svätého Prokopa
• 
  Národný pamätník na Vítkove, jazdecká socha Jána Žižku

• Táto štvrť je domovom futbalového tímu FK Viktoria Žižkov
• Sokol – Žižkov

• Jak žil Žižkov před sto lety / Zdeněk Šesták. - Praha: Academia, 2005. - ISBN 80-200-1305-9
• Ciao Vaschek / Friedrich Kröhnke. - Curych (Zürich): Ammann, 2003. - ISBN 3-250-60062-8
• SRB, Adolf; HOUBA, Josef. Město Žižkov. Žižkov : vl.n., 1910. Dostupné online.
• KORBELÁŘ, Karel; ZAHRADNICKÝ, Josef. Schematismus města Žižkova. Praha : České ústřední knihkupectví, 1892. Dostupné online.
• Zahradní kolonie rodinných domků Jarov nad Vítkovem. Praha : Družstva pro stavbu dělnických bytů a rodinných domků sídlem v Žižkově, 1914. Ustavení a činnost žižkovského stavebního bytového družstva. Plány, půdorysy, řezy a foto hotových či projektovaných domů. Dostupné online.

1. Žižkov do Evropské unie, Radniční noviny 7–8/2001, list městské části Praha 3

• Aktuálne dianie na Žižkove a v najpriľahlejšom okolí prináša už niekoľko rokov žižkovská regionálna internetová televízia www.zizkov.tv
• www.zizkov.info – najväčší informačný portál o Žižkove
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žižkov na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žižkov