Univerzita Komenského v Bratislave

• Lekárska fakulta (LF UK)
• Právnická fakulta (PraF UK)
• Filozofická fakulta (FiF UK)
• Prírodovedecká fakulta (PriF UK)
• Pedagogická fakulta (PdF UK)
• Farmaceutická fakulta (FaF UK)
• Fakulta telesnej výchovy a športu (FTVŠ UK)
• Jesseniova lekárska fakulta v Martine (JLF UK)
• Fakulta matematiky, fyziky a informatiky (FMFI UK)
• Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta (RKCMBF UK)
• Evanjelická bohoslovecká fakulta (EBF UK)
• Fakulta managementu (FM UK)
• Fakulta sociálnych a ekonomických vied (FSEV UK)

Medzi ďalšie súčasti univerzity patria[6]:

• Akademická knižnica (AK UK)
• Botanická záhrada (BZ UK)
• Centrum ďalšieho vzdelávania (CĎV UK)
• Centrum informačných technológií (CIT UK)
• Kanadské štúdiá (KŠ UK)
• Konfuciov inštitút
• Psychologická poradňa (PP UK)
• Učebno-výcvikové zariadenie Modra-Piesky
• Učebno-výcvikové zariadenie Richňava (UVZ Richňava UK)
• UK Veda s.r.o.
• UNESCO Katedra plurilingválnej a multikultúrnej komunikácie (UKPMK UK)
• UNESCO Katedra výchovy k ľudským právam (UKVĽP UK)
• Vedecký park (UVP UK)
• Vydavateľstvo (Vydavateľstvo UK)
• Vysokoškolský internát Družba (VI Držba UK)
• Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra – Mlyny (VM Ľ. Štúra – Mlyny UK)

Oddelenie vzťahov s verejnosťou Rektorátu UK uvádza, že univerzita bola založená 27. júna 1919 [11], čo je dátum schválenia zákona o založení v Národnom zhromaždení. Už akademický rok 2018/2019 sa preto niesol v znamení osláv storočnice. [12] V októbri 2018 bola vyhlásená súťaž na logo k tejto príležitosti. Logo bolo predstavené v januári 2019.[11] 26. - 28. marca 2019 sa uskutočnil študentský festival AmosFest - 100 rokov s Amosom. [13] 27. júna 2019 oslavy vyvrcholili akademickou slávnosťou celej UK, po ktorej nasledoval slávnostný koncert v Slovenskej filharmónii.[14] Podľa Lekárskej fakulty UK, ich fakulta začala "akademicky pôsobiť" 21. septembra 1919[8], čo sa šťastnou náhodou prekrývalo so začiatkom semestra v roku 2019.[15] Lekárska fakulta v tomto termíne zorganizovala trojdňové oslavy (od 17. 9. 2019[16]), na ktorých okrem iného bola do zeme zakopaná schránka (časová kapsula) s odkazmi a dokumentami pre budúce generácie.[8]

Pôvodným vlastníkom pozemku bol Ján Pálffy. V roku 1918 štát pozemok skonfiškoval. Začiatkom dvadsiatych rokov bol vrátený dedičom J. Pálffyho, ktorí sa uzavretím dohody s Mestským notárskym úradom dňa 19. januára 1921 zaviazali opraviť chátrajúce budovy. Neskôr pozemok odkúpila Továreň na káble v Bratislave, ktorá ho 22. marca 1924 predala štátu, v zastúpení Ministerstvom obchodu a verejných prác za 2,6 milióna Kč.

Nákresy budov určených na zbúranie vypracoval a mestskému zastupiteľstvu predložil 17. septembra 1929 O. Melecha. S demoláciou objektov sa začalo v roku 1930. Mestský notársky úrad vydal 27. marca 1930 stavebné povolenie na stavbu budovy „Štátny obchodný dom v Bratislave“. V tejto súťaži sa zúčastnili viacerí významní architekti, medzi nimi aj Alois Balán s Jiřím Grossmanom či Antonín Černý. Prvú cenu získal akademický architekt František Krupka (1885 – 1963), ktorý prišiel na Slovensko roku 1919 z Viedne, kde pracoval v ateliéri svetoznámeho secesného architekta, moravského rodáka J. M. Olbricha. Realizovaním stavby bola poverená Českomoravská stavebná spoločnosť. Na architekta vplývali neskoršie funkcionalistické trendy len okrajovo a ako jeden z mála udržal vo svojej tvorbe vyvážené a zreteľne čitateľné tradičné hodnoty.

Napriek lichobežníkovému tvaru parcely navrhol Krupka symetrický objekt s pravouhlou konštrukčnou a dispozičnou schémou s dôstojným vstupom na zaoblenom nároží. Ťažiskovými prvkami sú najmä polvalcová vstupná dvorana položená na mohutných pilieroch schodišťovej podnože a v centre umiestnená veľká aula prekrytá zasklenou valenou klenbou. V hmotnom i výtvarnom riešení autor zúročil svoje viedenské skúsenosti s reprezentatívnou architektúrou (v ateliéri Friedricha Ohmanna, ktorý bol aj jeho učiteľom na Viedenskej akadémii výtvarných umení, sa podieľal aj na adaptácii Hofburgu). V roku 1934 vláda rozhodla adaptovať budovu pre účely Univerzity Komenského. Po rozhodnutí o umiestnení Univerzity Komenského do tejto polohy sám Krupka prepracoval pôvodný projekt obilnej burzy podľa potrieb univerzity. Jeho moderný klasicizmus tvorí prechod k nastupujúcej moderne. Ešte je v ňom veľa monumentality a klasických, ale kvalitných detailov. Tvaroslovie sa však už očisťuje do hladkých čistých plôch.

Ďalšie úpravy nasledovali až v roku 1974, keď podľa projektu V. Karfíka realizovali prístavbu zadnej časti. Posledné výraznejšie zásahy do interiéru sa robili v prvej polovici deväťdesiatych rokov (autori Ján Miloslav Bahna, František Starý a Igor Palčo). Išlo o nové rozdelenie funkcií auly – na spodnom podlaží vznikla reprezentatívna rektorská sieň a hore poslucháreň, tzv. amfiteáter. V tomto „amfiteátri“ univerzity prestavba vylúčila voľakedajšiu galériu a poslucháreň rieši stupňovitým spôsobom v polkruhovom usporiadaní sedenia. Na čelnej strane sú popri bežnom vybavení (plátno na premietanie, tabuľa) umiestnené zboku prekladateľské kalúry, tie však, žiaľ, pôsobia rušivo. Naopak, citlivo sú využité pôvodné výtvarné detaily, zakomponované do nového riešenia. Hľadisko sa ľahko demontuje, no vyhotovenie niektorých detailov nie je dostatočne kvalitné. Celkovo nový interiér pôsobí veľmi kultivovane a príťažlivo.

Projekt rekonštrukcie amfiteátra Univerzity Komenského vznikal už koncom 80. rokov. Až súčasné vedenie univerzity však dokázalo zabezpečiť financovanie tejto na pomery školstva dosť nákladnej stavby. Po roku 1990 sa rapídne začal vyhrocovať priestorový problém Právnickej fakulty, ktorej narastajú počty študentov – to urýchlilo realizáciu rekonštrukcie.

Požiadavky pamiatkových orgánov boli jasne definované – zachovať čo najviac pôvodných prvkov a novú funkciu integrovať do rozdeleného priestoru tak, aby vznikli dva plnohodnotné celky – poslucháreň a rektorská sieň. Spodná časť získala komorný charakter s galériou rektorov a reprezentačným priestorom rektorskej siene. Tu sa podpisujú významné akty, prijímajú zahraničné návštevy a udeľujú čestné doktoráty, tu sa univerzita prezentuje doma i vo svete.

Dvojpodlažná horná časť slúži ako poslucháreň s kapacitou 240 miest na sedenie. Kapacitu priestoru limitovala výška vloženého amfiteatrálneho sedenia, ktoré nemalo zablokovať priehľad na okenné vitráže, a tým nežiaduco zaplniť objem. Rekonštrukcia si vyžiadala výmenu okien – popri obnovených vitrážach majú dobré protihlukové vlastnosti. Realizovalo sa nové kúrenie a vzduchotechnika. V interiérových úpravách obnovili travertínové obklady, svietidlá, zasklené steny, dvere a hodiny. V štúdiách sa preskúmali aj iné varianty sedenia, ale klasický amfiteáter sa ukázal ako najprirodzenejší a najekonomickejší. Základnú kresbu amfiteátra vytvárajú pevné pulty so sklopenými sedadlami. Sedadlá sú anatomicky tvarované, harmonicky pôsobia v sklopenej i nesklopenej polohe. Nové osvetľovacie telesá sú citlivo zakomponované v strope, sledujú dispozíciu sedenia.

V rámci spolupráce s univerzitou sa ďalej realizovali interiéry zasadacej miestnosti vedeckej rady Univerzity Komenského pri rektoráte a interiéry vedeckej rady Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Rekonštrukciami týchto významných celkov dostala univerzita reprezentačné priestory, ktoré zodpovedajú jej celospoločenskému i medzinárodnému postaveniu.

V súčasnosti je budova sídlom Právnickej fakulty UK, je v nej umiestnených niekoľko pracovísk Filozofickej fakulty UK a Rektorát Univerzity Komenského, pod ktorý patrí aj Informačné centrum UK.