Stanislav Kostlivý

Narodil sa 30. októbra 1877 vo Viedni v rodine ministerského radcu, námestníka riaditeľa meteorologickej stanice na Hohe Warte. Jeho rodičia pochádzali z Česka, otvorene sa hlásili k českej národnosti, navštevovali Slovanskú besedu, kde našli priateľov zo Slovenska (dr. Blaho, dr. Štefánik), ale aj z iných slovanských národností. Vychodil c.k. štátne gymnázium vo Viedni XIX, maturoval v r. 1896. Vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte Viedenskej univerzity, promoval v r. 1902. V Slovanskej besede spoznal aj svoju manželku – dcéru českého ministra v Rakúsko-Uhorsku Antonína Rezka a najmladšej dcéry básnika Karla Jaromíra Erbena Bohuslavy. Vychovali spolu dve dcéry.

Po jeden a pol roku práce na chirurgicko-gynekologickom oddelení Všeobecnej štátnej nemocnice vo Viedni odišiel na chirurgickú kliniku LF Karlo-Ferdinandovej univerzity profesora Otakara Kukulu v Prahe. Po dosiahnutí odbornej kvalifikácie dostal miesto primára v meste Třebíč.

Roku 1919 sa celá rodina presťahovala do Bratislavy, kde vznikla bratislavská univerzita. Dekanom Lekárskej fakulty sa stal čerstvo vymenovaný riadny profesor chirurgie MUDr. Stanislav Kostlivý. Na Slovensko prišiel podľa prof. Čárskeho „na pravé miesto v pravý čas“[1] – tu prežil profesor Kostlivý najkrajšie roky z hľadiska profesionálneho aj osobného. Bol aj rektorom Komenského univerzity.
Po roku 1939 sa pomery na Slovensku výrazne zmenili – v roku 1941 musel odísť. Do konca života už žil v Prahe na penzii, pretože sa pre neho nenašlo miesto. Po skončení vojny ho jeho priatelia a žiaci volali naspäť na 1. chirurgickú kliniku do Bratislavy, ale choroba – pravdepodobne následok náruživého fajčenia – mu to nedovolila. Odborná verejnosť mu prisúdila charakteristiku Karla Přerovského z knihy Gaudeamus igitur o začiatkoch Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského: bol "Habitus chirurgicus excesivus, Arbiter elegantiarum".

Zomrel 7. decembra 1946. Pochovaný je na Olšanskom cintoríne v Prahe v spoločnej hrobke s manželkou a predkami.

• 1903 – 1905 ašpirant a suplujúci sekundár Všeobecnej štátnej nemocnice vo Viedni
• 1905 – operačný elév Českej chirurgickej kliniky LF Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe
• 1906 – 1909 asistent Českej chirurgickej kliniky LF KFU v Prahe
• 1909 – 1919 primár a riaditeľ všeobecnej verejnej nemocnice v Třebíči
• 1912 – habilitovaný pre odbor prvá pomoc a následky úrazu na LF KFU v Prahe pre Českú vysokú školu technickú v Brne
• 1912 – 1919 súkromný docent ČVŠT v Brne
• 1919 – 1941 riadny profesor chirurgie LF Univerzity Komenského v Bratislave
• 1920 – 1940 prednosta chirurgickej kliniky LF UK
• 1923/24 – rektor Univerzity Komenského
• 1919/20, 1920/21, 1924/25 – prorektor UK
• 1941 – chirurgická klinika v Prahe

Počas pôsobenia v Třebíči habilitoval spisom O chronických tyreotoxikózach. V Bratislave založil chirurgickú kliniku. Jeho inauguračná prednáška mala názov „Cesty a cíle moderní chirurgie.“ Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti a klinickej praxi sa zameriaval na chirurgiu endokrinných žliaz, špeciálne strumy, liečbu gastro-duodenálnych vredov, tuberkulózu pľúc, ktorú liečil torakoplastikou. Zaoberal sa problémami urológie, traumatológie a chirurgickej röntgenológie.

Bol zakladateľom slovenskej chirurgickej školy – vychoval niekoľko generácií významných slovenských lekárov (podľa údajov univerzity 11 profesorov, 7 docentov a 33 primárov).

Od roku 1947 sú na jeho počesť na Slovensku každoročne usporiadané chirurgické kongresy – Kostlivého dni.

• Komtúr juhoslovanského Radu sv. Sávu II. a III. triedy
• Doktor honoris causa UK v Bratislave 1946

• O univerzite > Základné informácie > História UK > BÝVALÍ REKTORI UK > Kostlivý Stanislav
• Univerzita Komenského Oficiálna stránka fakulty