Eugene Andrew Cernan

Eugene Andrew „Gene“ Cernan (* 14. marec 1934, Chicago – † 16. január 2017, Houston[1]) bol americký astronaut, po otcovi slovenského a po matke českého pôvodu. Absolvoval tri lety do vesmíru, a bol známy ako posledný človek, ktorý v rámci programu Apollo stál na povrchu Mesiaca.[2]

Eugene A. Cernan
astronaut NASA

Eugene Cernan v roku 1969
Št. príslušnosťUSA
Stavzosnulý
Narodenie14. marec 1934
Chicago, Illinois, USA
Úmrtie16. január 2017 (82 rokov)
Houston, Texas, USA
Iné zamestnaniepilot U.S. Navy, stíhací pilot
Hodnosťkapitán, U.S. Navy
Čas vo vesmíre23 dní, 14 hodín, 15 minút
Čas výstupov do otvoreného vesmíru24 hodín, 11 minút
Kozmonaut od17. októbra 1963
MisieGemini 9A, Apollo 10, Apollo 17
Znaky misií
Kozmonaut do1. júla 1976
 Portál kozmonautika
 Biografický portál

Život

Pôvod

V roku 1903 sa jeho starý otec Štefan Čerňan so svojou manželkou Annou odsťahovali z Vysokej nad Kysucou spolu s tisíckami iných vysťahovalcov do USA. Usadili sa v Chicagu a o rok neskôr sa im narodil syn Andrew. Keď vyrástol, vzal si za manželku dievča českého pôvodu Rozáliu Cihlářovú a spolu s ňou mal syna Eugena.

Pred letmi

Po stredoškolských štúdiách sa dostal na Purdueovu univerzitu, ktorú s titulom inžiniera elektrotechniky ukončil v roku 1956. Vojnu prežil u námorníctva ako pilot na lietadlových lodiach a niekoľko rokov na základni Miramar v Kalifornii. V roku 1961 išiel do Monterey na vysokú školu vojenského námorníctva, kde vyštudoval postgraduál a získal druhý titul leteckého inžiniera. V roku 1964 bol prijatý do tretej skupiny kozmonautov USA. Po výcviku bol zaradený do záložnej a neskôr do hlavnej posádky letu Gemini 9.

Lety do vesmíru

Prvý let z Mysu Canaveral absolvoval v júni 1966 v kozmickej lodi Gemini 9. Spolu s ním letel veliaci pilot Thomas P. Stafford. Pre poruchu na pasívnom cieľovom telese Agena (nedostala sa na obežnú dráhu) boli na náhradnom cieľovom objekte ATDA (preto je let označovaný ako 9A) uskutočnené celkom tri rôzne približovacie manévre, ale bez konečného spojenia. Kozmická loď pristála po troch dňoch letu na hladine Atlantického oceánu.

Eugene Cernan (vľavo) ako člen posádky Apolla 10

Po druhýkrát letel Cernan do vesmíru v kozmickej lodi Apollo 10 v máji 1969. V lodi s ním letel opäť Thomas P. Stafford, ktorý bol vo funkcii veliteľa a ako tretí člen posádky letel John W. Young vo funkcii pilota veliteľského modulu. Apollo 10 bolo poslednou previerkou pred pristátím ľudí na Mesiaci. Hlavným cieľom misie bolo testovanie lunárneho modulu na obežnej dráhe Mesiaca. Kozmická loď Apollo 10 uskutočnila 31 obletov okolo Mesiaca, potom návrat na Zem. Veliteľský modul s trojicou astronautov pristál na hladine Tichého oceánu po 8 dňoch letu.

Cernan počas prvej skúšobnej jazdy s mesačným vozidlom LRV (Lunar Roving Vehicle) na Mesiaci, misia Apollo 17, 12. december 1972

Tretí let absolvoval s Apollom 17, štart opäť z Mysu Canaveral, v šiestej expedícii spolu s ním boli Ronald E. Evans a Harrison H. Schmitt. Zatiaľ čo Evans zostal na obežnej dráhe Mesiaca, Cernan so Schmittom na Mesiaci pristáli a vystúpili na jeho povrch, Cernan ako 11., Schmitt ako 12. človek na Mesiaci.Tu použil aj Rover (mesačné vozidlo). Cernan sa po ďalších výstupoch stal posledným človekom na povrchu Mesiaca. Všetci astronauti sa v poriadku vrátili na Zem, veliteľský modul pristál na hladine Tichého oceánu po 12 dňoch letu.

V roku 2000 bol zapísaný v Ohiu do National Aviation Hall of Fame (Národná letecká sieň slávy). O jeho živote bol v roku 2014 natočený aj dokumentárny film Posledný človek na Mesiaci (The Last Man on the Moon). Eugene Cernan zomrel v kruhu svojej rodiny dňa 16. januára 2017 vo veku 82 v Houstone v Texase.

„ Keď teraz naposledy kráčam po Mesiaci, dúfam, že to nebudú posledné kroky na dlho a že budúcnosť ukáže, že dnešný vývoj ukul ďalší osud ľudstva. My opúšťame Taurus-Littrow v mieri, tak, ako sme sem prišli. Nech tí, ktorí sa sem vrátia, prídu v mieri a v pokoji pre celé ľudstvo. Nech má posádka Apolla 17 šťastnú cestu domov! “
– Eugene Cernan krátko pred návratom do lunárneho modulu počas posledného výstupu[3]

Návštevy Česka a Slovenska

Pri svojej neoficiálnej a utajovanej návšteve Česko-Slovenska v roku 1974 odovzdal riaditeľovi Astronomického ústavu ČSAV v Ondřejove doc. Lubošovi Perekovi česko-slovenskú vlajku, ktorá bola na palube veliteľského modulu America počas letu Apollo 17. Vtedy navštívil aj Vysokú nad Kysucou, obec svojich starých rodičov. Druhú návštevu Kysúc absolvoval v roku 1994, kde sa zúčastnil na otvorení pamätnej izby vo Vysokej nad Kysucou a stal sa Čestným občanom mesta Čadce. Stála expozícia Človek na Mesiaci je sprístupnená verejnosti od 15. marca 2011 v Kysuckom múzeu v Čadci.

Dňa 26. októbra 2001 navštívil Česko na pozvanie náčelníka generálneho štábu Armády Českej republiky Jiřího Šedivého. Dňa 29. októbra 2001 uskutočnil Cernan spolu s prvým česko-slovenským kozmonautom Vladimírom Remekom let vrtuľníkom Armády ČR typu Mi-8S, ktorý chceli ukončiť v Bernarticiach pri Milevsku v okrese Písek, pretože z neďalekej obce Borovany pochádzal jeho starý otec. Asi minútu a pol od plánovaného miesta pristátia sa vrtuľník pri obci Okrouhlá zrútil po tom, čo mu došlo palivo. Cernan našťastie nehodu prežil bez zranenia. Nebola to prvá nehoda vrtuľníka, ktorú zažil. Dňa 23. januára 1971 sa zrútil vrtuľník Bell 47 patriaci NASA so Cernanom na palube do Banana River neďaleko Kennedyho vesmírneho strediska na Myse Canaveral.

Dňa 29. septembra 2004 Cernan navštívil Bratislavu. Okrem iného otvoril výstavu Človek na Mesiaci na Bratislavskom hrade.

V júni 2008 navštívil Prahu aj so svojou vnučkou, aj výstavu v Národnom múzeu a poskytol novinárom zaujímavé úvahy k ďalším letom na Mesiac. Potom odišiel aj s vnučkou opäť do Borovian, kde ho deti obdarovali vodou a chlebom.

Galéria
  • Oficiálny portrét z roku 1964
  • Hlavná posádka letu Gemini 9A – Eugene Cernan (vpravo) a Thomas Stafford (vľavo)
  • Cernan trénuje obliekanie jednotky AMU (Astronaut Maneuvering Unit), máj 1966
  • Cernan počas výstupu do otvoreného vesmíru, 5. jún 1966
  • Vyčerpaný Cernan v kozmickej lodi Gemini 9 po náročnom výstupe do otvoreného vesmíru, 5. jún 1966
  • Eugene Cernan (vľavo) a Thomas Stafford (vpravo) v simulátore lunárneho modulu počas príprav na let Apolla 10, apríl 1969
  • Posádka Apolla 10 pózuje pred raketou Saturn V. Zľava doprava: Cernan, Young a Stafford
  • Young, Stafford a Cernan začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39B v deň štartu Apolla 10, 18. máj 1969
  • Cernan ako veliteľ záložnej posádky Apolla 14, 22. január 1971
  • Oficiálny portrét z roku 1971
  • Cernan počas geologického tréningu v rámci príprav na let Apolla 17, máj 1972
  • Cernan (vpredu) a Harrison Schmitt (vzadu) trénujú výstup na mesačný povrch za prítomnosti Cernanovej manželky Barbary a dcéry Teresy
  • Posádka Apolla 17 – Harrison Schmitt (vľavo), Eugene Cernan (sediaci) a Ronald Evans (vpravo) pózujú pred raketou Saturn V
  • Cernan pózuje pri americkej vlajke počas prvého výstupu na mesačný povrch, pričom v pozadí vidno vzdialenú Zem, 12. december 1972
  • Cernan na začiatku tretieho výstupu, 13. december 1972
  • Cernan v lunárnom module po ukončení tretieho výstupu
  • Cernanov skafander z letu Apollo 17 v roku 2016
  • Cernan v roku 2010
  • Cernan počas rozlúčky s Neilom Armstrongom v Katedrále svätého Petra a Pavla vo Washingtone, 13. september 2012
  • Česko-Slovenská vlajka, ktorá bola na palube veliteľského modulu America počas letu Apollo 17

Referencie
  1. Gene Cernan, last astronaut to walk on moon, dies at 82 [online]. India.TV online, 2017-01-17, [cit. 2017-01-17]. Dostupné online. (anglicky)
  2. TASR. Posledný muž na Mesiaci. Zomrel americký astronaut česko-slovenského pôvodu Eugene Cernan. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-01-16. Dostupné online [cit. 2017-01-16]. ISSN 1336-1996.
  3. MEK - Apollo 17 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.

Literatúra
  • CERNAN, Eugene; DAVIS, Don. Poslední muž na Měsíci: astronaut Eugene Cernan a vesmírné závody z americké perspektivy. 1. vyd. Praha : Academia, 2003. 423 s. ISBN 80-200-1165-X.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.