Galapágy
Galapágy alebo najmä staršie Korytnačie ostrovy (po španielsky Islas Galápagos) je ekvádorské súostrovie vo východnej časti Tichého oceána asi 1 000 km na západ od Ekvádora. Ostrovy sú sopečného pôvodu, niektoré sopky sú činné dodnes.
| Galapágy (Archipiélago de Colón) | |||
| špa. Islas de Colón, Islas Galápagos | |||
| Súostrovie | |||
 Satelitná snímka (NASA, MODIS) | |||
| Štát | Ekvádor | ||
|---|---|---|---|
| Provincia | Provincia de Galápagos | ||
| Kantón | Isabela, San Cristóbal, Santa Cruz | ||
| Súradnice | 0°40′J 90°33′Z | ||
| Rozloha | 7 880 km² (788 000 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 25 000 (2010) cca | ||
| Hustota | 3,17 obyv./km² | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | Galápagos Islands | ||
| Rok | 1978 (#2) | ||
| Rok rozšírenia | 2001, 2003 | ||
| V ohrození | 2007 – 2010 | ||
| Číslo | 1 | ||
| Región | Latinská Amerika a Karibik | ||
| Kritériá | vii, viii, ix, x | ||
 | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Sú známe nezvyčajnými druhmi zvierat, ktoré na ostrovoch žijú. Napríklad prehistoricky vyzerajúcimi jaštermi a obrími suchozemskými korytnačkami.
Zemepis
Galapágy sa nachádzajú na rovníku, ktorý pretína ich najväčší ostrov Isabela. Súostrovie má rozlohu 7 844 km² a žije na ňom asi 31 000 obyvateľov. Súostrovie sa skladá zo 14 väčších sopečných ostrovov (San Cristóbal, Isabela, Santa Fe, Genovesa, Floreana, Plaza Sur, Espaňola, Santa Cruz, Culpepper, Wenman, Marchena, Santiago, Pinta, Fernandina), 6 menších ostrovov (Darwin, Pinzón, Baltra, Rábida, Bartolomé a Seymour Norte) a vyše 100 skalnatých výčnelkov. Najväčší ostrov súostrovia je Isabela.
Ostrovy
V súostroví je 14 ostrovov väčších ako 1 km².
- Isabela – 4 588 km²
- Santa Cruz – 986 km²
- Fernandina – 642 km²
- Santiago – 585 km²
- San Cristóbal – 558 km²
- Floreana – 172 km²
- Marchena – 130 km²
- Española – 60 km²
- Pinta – 59 km²
- Genovesa – 14 km²
Administratívne členenie
Galapágy sú ekvádorskou provinciou Provincia de Galápagos. Skladá sa z troch kantónov Isabela, San Cristóbal a Santa Cruz. Hlavné mesto provincie je Puerto Baquerizo Moreno na ostrove San Cristóbal.
Dejiny
Galapágy objavili Španieli 10. marca 1535. Výpravu viedol španielsky biskup Fray Tomás de Berlanga, ktorý sa plavil do Peru aby urovnal spor s Franciscom Pizarrom. V tom čase neboli obývané. Z námorných máp je súostrovie známe od roku 1570. Podľa štúdie z roku 1952, autorom ktorej bol Thor Heyerdahl a Arne Skjølsvold, sa na viacerých miestach nachádzali črepiny a iné artefakty. Tieto nálezy naznačujú, že súostrovie navštívili pôvodní juhoamerickí obyvatelia pred Španielmi.[1]
V 17. a 18. storočí používali ostrovy piráti a rôzni cestovatelia na doplnenie vody. Do roku 1832 nepatrili ostrovy nikomu, potom ich anektoval Ekvádor.
V roku 1831 na ostrovoch zakotvil s výskumnou loďou HMS Beagle britský prírodovedec Charles Darwin. Strávil tam 6 týždňov pozorovaním živočíchov. Jeho pozorovania (napr. variability zobákov ostrovných piniek) ho viedli k napísaniu známeho diela Pôvod druhov.
Ochrana prírody
Ostrovy sú pre svoju jedinečnú faunu od roku 1934 národným parkom (Národný park Galápagos) a od roku 1964 v parku pôsobí Výskumná stanica Charlesa Darwina (angl. Charles Darwin Research Station), ktorá sa špecializuje na ekológiu a evolúciu.
Galapágy boli v roku 1978 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Endemity
Žijú tu viaceré endemity:
- tučniak galapágsky (Speniscus mendiculus) je jediný druh tučniaka žijúci na rovníku;
- leguán morský (Amblyrhynchus cristatus) jediný jašter, ktorý si v dospelosti hľadá potravu výhradne v mori;
- korytnačka slonia (Geochelone nigra) najväčšia suchozemská korytnačka. Po španielsky ako galápago dali meno celému súostroviu.
- myšiak galapágsky (Buteo galapagoensis), hlavný zdochlinožrút na ostrove
- viaceré vtáky z rodu spevák (Mimus). Pri týchto druhoch si Darwin prvýkrát všimol, že sa líšia podľa ostrovov.
- 13 vtákov z čeľade tangarovité (Thraupidae)
- zalophus wollebaeki, uškatec
- a iné
Referencie
- Heyerdahl, Thor; & Skjolsvold, Arne (1956). Archaeological Evidence of Pre-Spanish Visits to the Galápagos Islands, Memoirs 12, Society for American Archaeology.
