Paleozoikum
Paleozoikum (iné názvy: prvohory, starovek Zeme, zriedkavo: primér, nevžitý tvar: prvovršie [1]) je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum s trvaním približne 291 mil. rokov. Je to najstaršia časť fanerzoika, po nej nasledovalo mezozoikum. Jeho základňa je definovaná súvrstvím pobrežnej čiary polostrova Burin (južný Newfoundland, Kanada, blízko mesta Fortune), tvoreným pieskovcami a bridlicami. Ako primárna značka (vedúca fosília) začiatku paleozoika bol prijatý prvý výskyt fosílie Phycodes pedum, ako sekundárne Harlaniella podolica a Palaeopascichnus delicatus.
| Paleozoikum | |||
|---|---|---|---|
| Zaradenie | |||
| Éra fanerozoika | |||
| Časové rozpätie paleozoika (v miliónoch rokov) | |||
| Začiatok | 542 (± 0,3) | ||
| Koniec | 251 (± 0,4) | ||
| Trvanie | 291 | ||
| |||
Rozdelenie
Paleozoikum sa rozdeľuje na šesť periód.
| Členenie paleozoika[2] | ||
|---|---|---|
| Eraterm / Éra | Systém / Perióda | |
| paleozoikum | perm | |
| karbón | ||
| devón | ||
| silúr | ||
| ordovik | ||
| kambrium | ||
V literatúre sa dá nájsť aj delenie na staršie (resp. spodné) (kambrium, ordovik, silúr, devón) a mladšie (resp. vrchné) paleozoikum (karbón, perm).
Geologický vývoj
Začiatkom paleozoika boli kontinenty sústredené prevažne okolo južného pólu v rámci superkontinentu Pannotia. S nástupom kambria sa tento superkontinent rozpadol na niekoľko menších kontinentov (Laurentia, Sibíria a Baltika) a jeden väčší: Gondwanu. Menšie kontinenty sa pomaly posúvali z juhu na sever, až kým nedosiahli v perióde silúr-devón rovník, kým Gondwana zostala umiestnená pri južnom póle. Počas ordoviku až silúru prebiehalo kaledónske vrásnenie, ktoré vymodelovalo napríklad hory v súčasnej Škandinávii a na Britských ostrovoch. Približne v devóne sa začala rozpadať aj Gondwana a jednotlivé fragmenty sa tiež sa posunuli severnejšie. V karbóne sa vytvorila Laurázia a v perme sa k nej pridali pevniny súčasnej Sibíri a Kazachstanu, čím sa vytvoril superkontinent Pangea. Počas týchto dvoch období prebehlo hercýnske vrásnenie.
Hladina mora bola v ranom paleozoiku oveľa vyššie ako dnes, po krátkom ústupe koncom orodoviku sa opäť zvýšila, čo spôsobilo vznik plytkých šelfových morí, v ktorých prekvital život.
Podnebie
Na začiatku paleozoika prevládalo mierne až teplé podnebie, no koncom kambria už bola tropická klíma. Podnebie v ranom paleozoiku bolo značne zonálne, kým v rovníkových oblastiach prevládalo tropické v južnejšie položených častiach kontinentu Gondwana bolo chladnejšie mierne pásmo. Koncom raného paleozoika (koniec ordoviku) došlo k ochladeniu (ľadovej dobe), čo zapríčinilo druhé najmasívnejšie vymieranie živočíchov počas fanerozoika.
Stredné paleozoikum bolo značne stabilnejšie, čo sa týka výkyvov podnebia. Pomalé približovanie Baltiky a Laurentie prinieslo viacero teplých, plytkovodných regiónov. Teplotný gradient sever-juh však zapríčinil, že južné oblasti Antarktiky a Gondwany boli skoro bez života. Na konci devónu opäť nastáva preriedenie životných foriem.
Neskoré paleozoikum opäť prináša teplotné výkyvy (zníženie obsahu CO2 spôsobilo v karbóne minimálne jednu dobu ľadovú). V perme sa opäť ustaľuje rovnováha kyslíka a oxidu uhličitého, čo vracia teploty späť do normálu. Koncom permu nastáva opačná situácia – enormné zvýšenie CO2 a s ním spojené katastrofické vymieranie (veľké permské vymieranie).
Vývoj života
V prvohorách asi pred 540 miliónmi rokov nastáva „explózia“ života (kambrická explózia života). Po ukončení globálneho zaľadnenia koncom neoproterozoika sa v kambriu objavuje množstvo nových živočíšnych aj rastlinných druhov. Na začiatku sú to morské bezchordáty, ale neskôr (v silúre, alebo devóne) sa život dostáva aj na súš (najskôr rastlinný, neskôr aj živočíšny). Za dôvod explózie života sa považuje zmena zloženia morskej vody, ktorá dovolila organizmom získavať z vody rozpustený uhličitan vápenatý a vytvárať si z neho schránky alebo kostry. Tie umožňovali oporu tela a tým aj rýchlejší pohyb.
V moriach sa vytvárajú prvé ekosystémy na koralových útesoch, sú však omnoho jednoduchšie ako dnešné a preto sú aj náchylnejšie na vymieranie. Prvohorné najmä šelfové moria sa doslova „hmýria“ trilobitmi, machovkami, ramenonožcami, ostnatokožcami, ľaliovkami a medúzami, graptolitami veľakrát čudných tvarov. V strednom paleozoiku, dochádza k evolúcii prvých chordátov. Ryby sa objavujú a v ordoviku, v perme sa začínajú vyskytovať aj prvé plazy.
Prvé suchozemské rastliny rýnie sa objavili v silúre, no v devóne vyhynuli. V karbóne sú už vyvinuté prvé stromy, čoho dôkazom sú veľké nálezy uhoľných slojov (vďaka nim dostala perióda svoje meno) s častými nálezmi odtlačkov listov, príp. stoniek z tohto obdobia (aj keď vznik uhlia organickou cestou je len jedna z hypotéz, hoci je najpravdepodobnejšia). Na konci paleozoika sa začínajú vyskytovať aj vyššie rastliny (zatiaľ nahosemenné).
Referencie
- UHLÁR, V. Vrchy a vrchári. In: Kultúra slova, roč. 15, 1981, č. 2 S. 50
- Haq, B.U., Van Eysinga, F.W.B, 1998, Geological Time Table. 5th Edition. Esevier Science, Amsterdam
Pozri aj
Externé odkazy
| Fanerozoikum (542 mil. rokov – súčasnosť) | ||
| Paleozoikum (542 – 251) |
Mezozoikum (251 – 65,5) |
Kenozoikum (65,5 – 0) |