Rýniorasty
Rýniorasty alebo ryniorasty (lat. Rhyniophyta) boli doteraz najjednoduchšie známe vyššie rastliny, ktorých telo tvoril len jeden orgán – stonka.
| rýniorasty | |||
 rekonštrukcia Rhynia gwynne-vaughanii | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
|---|---|---|---|
| Vedecký názov | |||
| Rhyniophyta (Banks, 1975) | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Boli to najviac tri metre vysoké vzpriamené rastliny. Ich podzemná časť stonky, ktorá má funkciu koreňa sa volá rizomoid. Nadzemná časť stonky sa vidlicovite rozkonárovala. Koncové časti od vrcholu po miesto rozkonárenia sa volajú telómy. Stredom stonky zvyčajne prechádzal drevostredný cyevny zväzok – valec drevnej časti bol obklopený lykovou časťou. Listy neboli vyvinuté alebo mali tvar výrastkov z pokožkových alebo podpokožkových buniek.
Telómy boli sterilné – mali len asimilačnú funkciu alebo fertilné – na koncovej časti bola výtrusnica. Po redukčnom delení výtrusorodého pletiva sa v nej vyvíjali nepohyblivé výtrusy – spóry. Z výtrusu vyrastala haploidná rastlina, podobná diploidnej rastline, ktorá niesla výtrusnicu. Na nej boli samčie a samičie pohlavné orgány. Spojením spermatozoidu s vajcovou bunkou vznikla diploidná rastlina, ktorá niesla výtrusnicu.
Individualny vývin ryniorastov je príkladom striedania generácii – rodozmeny:
- pohlavná generácia – gametofyt
- nepohlavná generácia – sporofyt
Tieto generácie sú samostatné, ale majú podobný tvar, kvôli prítomnosti gametangioforov na gametofytoch. Pôvodne sa preto predpokladalo, že rodozmena bola rovnakotvárna, izomorfná, aká sa vyskytuje pri riasach. V súčasnosti sa však preferuje názor, že rodozmena bola rôznotvárna, heteromorfná, keďže tento typ rodozmeny sa vyskytuje pri všetkých machorastoch. Našli sa zástupcovia s izosporickou aj anizosporickou heteromorfnou rodozmenou.
Ryniorasty rástli v silúre a v devóne v plytkých vodách alebo na bahnistom pobreží. Vymreli v období vrchného devónu.