Prírodný park Džbán

Územie má vysokú prírodovednú a rekreačné hodnotou, zachovali sa na ňom zmiešané a listnaté lesy, v ktorých sa vyskytuje celý rad vzácnych druhov rastlín[4], ako je kýchavica čierna, celoeurópsky chránený zvonovec ľaliolistý, vstavač purpurový, črievičník papučkový, vtáčia prilba červená, vtáčia prilba biela, vtáčia prilba dlholistá, smrečinovec plazivý, päťprstnica hustokvetá, päťprstnica obyčajná, vemenník dvojlistý, vemenník zelenkastý, bradáčik vajcovitý, kruštík rožkatý, kruštík širokolistý, kruštík tmavočervený, kamienka modropurpurová, veternica lesná, hruštička stredná, astra spišská, drieň obyčajný, jasenec biely, ľalia zlatohlavá, medúnka medovkolistá, zriedkavo dub plstnatý, ranostaj pošvatý, žltohlav najvyšší, šašina černastá, kosatka kalíškatá, bleduľa jarná, horec pľúcny, zerva hlavičkatá, tučnica obyčajná, vachta trojlistá, rosička okrúhlolistá, hlaváčik letný, hríb satanský alebo ľanolistník bezlistencový, ktorý tu rastie na jedinej lokalite v Česku.

Džbán je veľmi cenný nielen botanicky ale aj zoologicky. Na území žije celý rad obojživelníkov, ako je mlok bodkovaný, mlok hrebenatý, mlok horský, salamandra škvrnitá, hrabavka škvrnitá, kunka červenobruchá, rosnička zelená, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená, skokan rapotavý, skokan štíhly a i. Z plazov je hojný slepúch lámavý, jašterica krátkohlavá, užovka obojková, ale aj vzácni zástupcovia, ktorými sú vretenica severná a užovka hladká.

Tiež vtáctvo je na Džbáne pestro zastúpené. Hniezdi tu vlha obyčajná, ďateľ prostredný, ďateľ malý, žlna sivá, žlna zelená, tesár čierny, strnad záhradný, penica jarabá, sýkorka čiernohlavá, krutohlav hnedý, sluka hôrna, jastrab krahulec, jastrab veľký, výr skalný, myšiarka ušatá, sova obyčajná, bocian čierny, potápka malá, potápka chochlatá, labuť veľká a mnoho ďalších. Z radov bezstavovcov možno menovať cikádu lužnú alebo roháča veľkého.

Poslaním Prírodného parku Džbán je zachovanie unikátnej krajiny džbánskej kriedovej tabule s významnými estetickými hodnotami, najmä s ohľadom na geomorfológiu územia, lesné porasty, charakteristickú a vzácnu flóru a faunu, rozptýlenú mimolesnú zeleň a staré ovocné sady.[3]

O lokalite podrobnejšie pozri Džbán (geomorfologický celok).

Hranicu Prírodného parku Džbán vymedzujú obce Kladno, Nové Strašecí, Řevničov, Hředle, Mutějovice, Kounov, Janov, Svojetín, Děkov, Vrbice, Běsno, Soběchleby, Liběšovice, Měcholupy, Dobříčany, Liběšice, Tuchořice, Hřivice, Senkov, Brodec, Smolnice, Hříškov, Panenský Týnec, Bílichov, Pozdeň, Jedomělice, Smečno, Svinařov a Libušín.[1]

Územie Džbánu je pahorkatina, ktorá najmä v okolí Ročova prechádza vo vrchovinu.[3] Je to opukový hrebeň a tunajšia biela aj zlatistá opuka sa už od prvopočiatku kamenných stavieb ťažila ako stavebný kameň nielen pre typické tunajšie neomietnuté sedliacke domy (tzv. opuková architektúra). Je tiež obľúbená pre svoju jedinečnú farebnosť a štruktúru aj v sochárstve a ťaží sa dodnes.[2][5][4] Najvyššími vrcholmi sú Louštín (537 m n. m.) a návršie Džbánu (536 m n. m.).[6]

Zrážky na území prírodného parku sú nízke ale vyrovnané, činia cca 490 až 510 mm. Sú ovplyvnené zrážkovým tieňom Krušných hôr.[3] Oblasť je všeobecne suchá a s priemernými teplotami cca 8,3 až 8,9°C aj pomerne teplá.[3]

Džbán pokrývajú z cca 65 až 70% lesy. Je pramennou oblasťou uprostred inak bezlesého Slánska, Žatecka a Lounska. Mohutný džbánsky hrebeň v smere Hříškov-Řevničov je prirodzenou rozvodnicou Vltavy, Berounky a Ohře. Na východ od tejto rozvodnice pramení Bakovský potok so svojimi prítokmi, potoky Bilichovským a Červeným. Všetky tieto potoky majú smer svojho toku na východ alebo severovýchod a odvodňuje ich Vltava. Na západ od rozvodnice pramenia potoky Smolnický, Klášterský (Ročovský), Hřivický, Hasina a Klučecký. Smer ich toku je na sever alebo severozápad a odvodňuje ich rieka Ohře.