Prírodný park Bezručovo údolí

Prírodný park Bezručovo údolí je prírodný park v Krušných horách v okrese Chomutov. Bol vyhlásený v roku 2002 na ploche asi 6 500 ha[1] na ochranu krajinného rázu údolia Chomutovky a jeho širšieho okolia s dôrazom na prirodzený charakter vodných tokov, prostredia svahov a údolnej nivy, pramenísk a horských lúk.[2]

Bezručovo údolí
Prírodný park
Bezručovo údolí pri Hore Svatého Šebestiána
Štát Česko
Región Úsťanský kraj
Okres Okres Chomutov
Lokalita Krušné hory
Nadmorská výška 340 - 850 m n. m.
Súradnice 50°30′4″S 13°19′44″V
Rozloha 6 500 ha
Vznik 2002
Bezručovo údolí
Poloha na mape Česka
Webová stránka: ceske hory.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Územie parku má približne tvar trojuholníka s vrcholom na okraji Chomutova. Juhozápadnú a západnú hranicu približne vymedzuje trasa cesty I/7. Na severe vedie hranica pozdĺž cesty z hraničného prechodu na Hore Svatého Šebestiána do Načetína, ale približne v polovici vzdialenosti medzi uvedenými miestami uhýba k juhovýchodu k obci Blatno a ďalej k Chomutovu.

Na okrajoch prírodného parku sa nachádzajú obce Chomutov, Blatno, Hora Svatého Šebestiána, Křímov a Kalek.

História
Stromoradie pri Menharticiach

Bezručovo údolí sa skôr volalo nemecky Grundtal alebo tiež Assigtal (pôvodný názov Chomutovky bol Assigbach). Cesta, ktorá dnes vedie údolím začala vznikať až v roku 1887 a dokončená bola až o päť rokov neskôr.[3]

V údolí stáli tri mlyny. V areáli Prvního mlýna stával mlyn s pílou, ale väčšina pôvodných budov bola strhnutá a nahradená stavbou súčasného penziónu z rokov 1992 – 1993. U Druhého mlýna tiež bývala píla. V prízemných budovách tu bývali robotníci, ktorí pracovali na stavbe Křimovskej priehrady. Třetí mlýn (pôvodne Dörrmühle alebo tiež Dreiwassermühle[4]) stával pri sútoku Chomutovky s Křimovským potokom. Na jeho mieste vznikol hotel horského typu, ktorý bol po roku 1989 opustený, zdevastovaný a v roku 2008 zbúraný.[3] Posledná stavba stojí 3,5 km pod Horou Svatého Šebestiána v mieste zvanom Tišina. Samotnému domu sa hovorí U Pašeráka. Dom bol postavený roku 1912 ako prístrešok pre turistov. Neskôr ho využíval chomutovský lesný úrad, ale aj ten tu poskytoval možnosť núdzového nocľahu. Dnes je budova bez využitia.[5]

V 20. storočí na území dnešného parku zanikli dediny Menhartice a Stráž. Po druhej svetovej vojne bolo z oboch odsunuté nemecké obyvateľstvo a ani jednu dedinu sa nepodarilo dosídliť a ich obyvatelia postupne odchádzali. Menhartice boli navyše zrušené v súvislosti s výstavbou Křimovskej priehrady a na ich katastri zostali iba dva bývalé strážne domčeky zaniknutej železnice. Zo Stráže zostala stáť len horáreň nad Křimovskou priehradou. Inak sa z oboch dedín dochovali základy zbúraných domov.[6][7]

Prírodné podmienky

Geológia, geomorfológia, pedogeografia

Geologické podložie je tvorené starohornými horninami ako sú pararuly, svory a ortoruly.[8]

Rulové kamene pri Medvedích vodopádoch

Pre územie je charakteristický veľký rozdiel nadmorských výšok. Najnižšia časť s nadmorskou výškou asi 340 m n. m. sa nachádza v južnej časti na hranici Chomutova, zatiaľ čo najvyšším bodom je vrchol Menhartického vrchu, ktorý dosahuje výšku 849 m n. m. Ďalšie významné vrcholy sú Chlum (755 m n. m.), Klenovec (757 m n. m.), Skleněný vrch (796 m n. m.) alebo skalný útvar Sedm nosů v Bezručovom údolí.

Z hľadiska geomorfologického členenia sa park nachádza v Krušnohorskej subprovincii a v nej v oblasti Krušnohorská hornatina, celku Krušné hory a podcelku Loučenská hornatina. Väčšinu rozlohy tvorí okraj okrsku Přísečnickej hornatiny charakteristickej zarovnanými povrchmi a denudačnej zníženiny vo vrcholovej časti. Samotné Bezručovo údolie vzniklo pozdĺž priečnej tektonickej poruchy.[8] Menšia časť na ľavom brehu Chomutovky približne medzi Bečovom a Chomutovom patrí do okrsku Bolebořské vrchoviny. Ide o úzky pruh krovej vrchoviny s nižším vyzdvihnutím, rozčlenený zárezmi svahových tokov a s denudačnými plošinami na meziúdolných chrbtoch.[9]

Pôdnu pokrývku tvorí dystrická kambizem na svahoch v južnej časti Bezručovho údolia a južne od Menhartického vrchu. V severnej časti prevažuje kryptopodzol modálny a v rašelinových oblastiach sa vyskytujú organozeme.[10]

Vodstvo a podnebie
Malá priehrada na Chomutovke počas povodne v júni 2013

Najvýznamnejším vodným tokom parku je Chomutovka s menšími prítokmi, z ktorých sú najdôležitejšie Křimovský potok a Kamenička. Na oboch sa nachádzajú priehrady určené na zadržiavanie pitnej vody: Vodná nádrž Kamenička z roku 1904 a Vodná nádrž Křímov dokončená v roku 1958. Historickou vodohospodárskou stavbou je Dieterova štola dlhá 1,2 km, ktorá prevádza nadbytočnú vodu z povodia Kameničky nad priehradou do Chomutovky. Asi 3 km pod Horou Svatého Šebestiána sa do Chomutovky zľava vlieva bezmenný prítok, na ktorom sa nachádzajú Medvědí vodopády. Majú dva stupne s celkovou výškou 8,5 m.[11] Severnú časť parku odvodňuje riečka Černá a Načetínský potok.

Vo vrcholových partiách Krušných hôr sa nachádza niekoľko rybníkov. Najväčšie z nich sú Starý a Nový rybník pri hájovni Nový dům. Asi jeden kilometer východne od Starého rybníka pramení rieka Bílina.

Klimatické oblasti zodpovedajú nadmorským výškam. Najmenšia časť územia na juhu patrí do mierne teplej oblasti MT7, väčšina územia do chladnej oblasti CH3 a pás na severe územia s nadmorskou výškou okolo 800 m n. m. patrí do veľmi chladnej oblasti VCH1.[10] Priemerná ročná teplota v horskej časti parku sa pohybuje okolo 4,5°C. Zrážky sa pohybujú podľa nadmorskej výšky od 450 mm v nižších partiách do 950 mm na hrebeňoch hôr, kde takmer polovicu celkového súhrnu tvoria zrážky snehové.[12]

Ochrana prírody

Súčasťou prírodného parku sú maloplošné osobitne chránené územia:

  • Chránené územia
  • Buky nad Kameničkou
  • V Bezručovom údolí žije salamandra škvrnitá
  • Novodomské rašeliniště
  • Poniklec otvorený v PP Krásná Lípa

Pamätihodnosti
Krajina severne od Křimovskej priehrady

Asi jeden kilometer severne od Krásnej Lípy sa na vrchole Zámockého vrchu nachádzajú zvyšky malého hradu Hausberk, z ktorého sa zachovali priekopy a valy. Približne naproti na druhej strane Bezručovho údolia stával ďalší stredoveký opevnený objekt označovaný ako Bergrutsch. Priamo v Bezručovom údolí a na lúkach pri Krásnej Lípe stojí niekoľko objektov československého opevnenia.

Z křimovskej stanice odbočovala zaniknutá železničná trať do nemeckého Reitzenhainu. Zachovalo sa z nej takmer celé teleso trati, ale najznámejším pozostatkom sú dva mohutné priehradové piliere po strhnutí mosta cez Bezručove údolie asi jeden kilometer pod Horou Svatého Šebestiána. Oceľový most podopretý stredovým pilierom bol 80 m dlhý. Odstrelený bol až v roku 1986. Podobný most stával cez menšie údolie asi o 500 severnejšie.

Turistika

Najmä dolná časť Bezručovho údolia je prirodzeným rekreačným zázemím Chomutova. Údolím tu vedie až k rázcestiu Třetí Mlýn okrem cesty aj asfaltová cyklotrasa a modro značená turistická značka. Ďalšie turistické značky a cyklotrasy prechádzajú celým prírodným parkom. Cez víkendy je možné zviezť sa vlakom po trati číslo 137 k východiskám turistických trás v Křímove alebo Novej Vsi.

Referencie
  1. Bezručovo údolí [online]. Chomutov, [cit. 2014-10-11]. Dostupné online.
  2. BINTEROVÁ, Zdena, a kol. Chomutovsko – regionální vlastivěda [online]. Most : Nakladatelství Hněvín. Kapitola Přírodní parky, s. 39–40. ISBN 80-86654-14-1.
  3. KADLEC, Jan. Z divokého lesa ráj výletníků [online]. 2012, [cit. 2014-10-16]. S. 4. Dostupné online.
  4. BINTEROVÁ, Zdena. Suchdol [online]. . S. 123–127.
  5. Tišina aneb U Pašeráka [online]. Krusnohorsky.cz, 2010-07-05, [cit. 2014-10-11]. Dostupné online.
  6. BINTEROVÁ, Zdena. Menhartice [online]. Zaniklé obce a objekty po roce 1945, 2005-04-15, [cit. 2014-10-11]. Dostupné online.
  7. BINTEROVÁ, Zdena. Stráž [online]. Zaniklé obce a objekty po roce 1945, 2005-04-15, [cit. 2014-10-11]. Dostupné online.
  8. DEMEK, Jaromír, a kol. Zeměpisný lexikon ČSR – Hory a nížiny [online]. Praha : Academia. Kapitola Přísečnická hornatina, s. 425.
  9. Demek (1987), s. 115
  10. CENIA. Klimatické oblasti ČR, geomorfologické členění ČR, Klasifikace podle TKSP [online]. Praha : Národní geoportál INSPIRE, [cit. 2014-10-13]. Dostupné online.
  11. Medvědí vodopády [online]. Vodopady.info, [cit. 2014-10-11]. Dostupné online.
  12. Binterová 2006, s. 18

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přírodní park Bezručovo údolí na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.