Žerotín (hrad)

Žerotín patrí k najstarším šľachtickým hradom v Čechách. Po prvýkrát sa v písomných prameňoch objavuje už v roku 1250, kedy sa podľa neho píše šľachtic Ratibor.[1] Vlastislavici, ku ktorým Ratibor patril, získali v roku 1239 Panenský Týnec. Medzi týmito dvoma rokmi bol zrejme v susedstve Týnca postavený hrad Žerotín, podľa ktorého sa rod jeho staviteľov písal až do svojho vymretia v polovici 15. storočia. Žerotín sa ale pôvodne volal Žirotín a rovnako tak rodina mala prídomok "zo Žirotína". Neskoršia literatúra transkripciu mena zmenila na Žerotín a rod na Žerotínov, čím vznikla možná zámena s rovnomenným moravským rodom. Ďalším písomne doloženým majiteľom hradu bol Habart zo Žirotína, ktorý pôsobil v rokoch 1287–1297 ako prísediaci na krajinskom súde.[2] Pravdepodobne on založil kláštor klarisiek v Panenskom Týnci, ktorý potom jeho synovia Plichta zo Žirotína, Jaroslav a Habart roku 1321 nadali nehnuteľným majetkom.[3] Jaroslav a Plichta bojovali na strane rádu nemeckých rytierov v Prusku. Plichta, považovaný v svojej dobe za predného rytiera, padol roku 1322 v bitke pri Mühldorfr. Na začiatku 15. storočia predal Plichta zo Žirotína svoju polovicu hradu Oldřichovi Zajícovi z Hazmburka.[4] V 60. rokoch 15. storočia už vlastnili Hazmburkovci hrad celý. Roku 1467 zomrel posledný člen rodu, Jaroslav zo Žirotína. Na začiatku 16. storočia bol pánom na Žerotíne Čeněk Míčan z Klinštejna, potom Petr Chotek z Vojnína a následne Jindřích Brozanský z Vřesovic. V 80. rokoch 16. storočia ho odkúpili Doupovcovci z Doupova.

Vnútorné murivo južného nárožia paláca

Vďaka svojej polohe blízko krajinskej cesty spájajúcej Prahu s nemeckými krajinami a relatívne schodnému prístupu bol hrad, prestavaný v 2. polovici 16. storočia, stále obývaný. Na začiatku 17. storočia tvoril Žerotín jednotné panstvo spolu s Vraným. Za účasť na stavovskom povstaní bol dvor Žerotín s hradom a rovnomennou dedinou skonfiškovaný Vilémovi Vojtěchovi Doupovcovi aj napriek tomu, že počas povstania prišiel o život. Roku 1623 panstvo zakúpil Jan Zdeněk z Mitrovic, ktorý bol manželom Kataríny, sestry Viléma Vojtěcha. Pri vpáde švédskych vojsk roku 1639 bol hrad zničený a spoločne s kláštorom Panenský Týnec vypálený. Od tej doby prestal byť obývaný. Roku 1673, kedy panstvo kupuje Ferdinand Popel z Lobkovic, bol už spustlý a neobývateľný. Roku 1678 predal Ferdinand panstvo Gundakarovi z Ditrichštejna, ktorý ho zlúčil s panstvom budyňským. Hrad bol postupne rozoberaný miestnym obyvateľstvom na stavbu domov. Na vnútornom vale roku 1857 zriadili Ditrichštejnovci sušiareň sliviek a valy s rozvalinami boli vysadené orechmi a čerešňami.[5]

Stanovisko vybrané pre stavbu hradu poskytuje minimálnu prírodnú ochranu. To bolo treba kompenzovať výrazným vonkajším opevnením. Hrad bol preto obohnaný mohutným, dodnes viditeľným dvojitým valom s priekopami. Kamenná hradba, ktorou bol hrad nepochybne obohnaný, sa nedochovala. Hradné jadro tvorí ovál s rozmermi 30 x 45 metrov. Jeho obytná časť sa skladala z paláca a naproti nemu umiestnenej obrannej veže (bergfritu), ktorá mala zrejme atypický štvorcový pôdorys ś rozmermi 8 x 8 metrov.[6] Z tejto veže sú viditeľné len terénne relikty.

Palác bol obdĺžnikovou stavbou orientovanou severojužne. Zachovali sa z neho dva črepy muriva a pivnica. Severný relikt je vysoký 6,5 metra, hrúbka steny činí 1,8 metra. Vonkajšie severné nárožie je pokryté pôvodnou renesančnou omietkou. Južný relikt má rovnakú výšku ako severný, murivo je o 20 centimetrov užšie. Zvyšky lístočkového sgrafita na omietke sú viditeľné len sporadicky. Palác bol v celej dĺžke podpivničený. Novodobým vchodom z 19. storočia je dnes prístupná jeho stredná a severná časť. Väčšina pivnice je klenutá valenou klenbou z doby úpravy hradu v 16. storočí.

Do Žerotína vedie modrá a zelená turistická značka. Hrad sa nachádza na severozápadnom okraji obce, jeho areál je obkolesený miestnou komunikáciou. Prístupy do hradu sú dva: z miestnej komunikácie od severu a od východu cez oba valy okolo reliktu bergfritu. Je pravdepodobné, že sa v tomto druhom prípade jedná o pôvodný prístup do hradu.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žerotín (hrad) na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žerotín (hrad)

• Plichta zo Žerotína

• Hrad Žerotín na hrady.cz
• Internetové stránky obce s dejinami hradu
• Hrad Žerotín v databáze Národného pamiatkového ústavu