Balašovci
Balašovci (starším slovenským pravopisom: Balassovci; základný tvar: Balaša, starším slovenským pravopisom: Balassa, po maď. Balassa) bol uhorský šľachtický rod, ktorého najstarší známy predok bol Synko, otec Detrich doložený v listine v roku 1222 ako zvolenský župan. Pôvodné majetky rodu sa nachádzali vo zvolenskej, hontianskej a novohradskej župe, za vlády Ondreja II.[1]
Balašovci | |
erb rodu Balašovcov | |
Krajina | Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Tituly | župan, kráľovský prokurátor, kráľovský koniarnik, kráľovský dverník, diplomat, kapitán, dôstojník, komorník, kráľovský radca, kráľovský pohárnik, predseda Uhorskej komory, strážca koruny, plukovník
|
Zakladateľ | Synko |
Rok založenia dynastie | 13. storočie |
Posledná hlava dynastie | Gabriel Balaša |
Rok zániku dynastie | 18. storočie |
Štátna príslušnosť | uhorská |
Dejiny rodu
Balašovci zastávali posty županov v Honte, Tekove a v Gemeri. Pôvodné majetky mali pri Zvolene, v Honte aj v Novohrade, na Liptove v Paludzi a v Iľanove. Za kráľa Ondreja II. dostali Tepličku nad Váhom, Varín a Žilinu, ktorá potom pripadla Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Do vlastníctva získali opevnené hrady, ktoré mali na území Slovenska strategicky význam: Považskú Bystricu, Hričov, Starý hrad, Skalbiňu, Topoľčany a Plavecký hrad. Prvého do barónskeho stavu uviedli Melchiora Balašu. Predpokladá sa, že dostal aj Dračí rád a grófsky titul získal roku 1664. Najstarší doklad o erbe je pečať Jána Balašu. Kráľ Belo IV. vymenil rodu majetky v Paludzi a Iľanove za Modrý Kameň s okolím a za Balážske Ďarmoty (Balassagyarmat). Práve tie sa stali rodovým sídlom a odtiaľ aj meno Balašovci. Z rodu Balašovcov vzišli aj lúpežní rytieri, ktorí využívali najmä Považie aj Ďarmotský hrad (kapitán Imrich Balaša) a prepadávali pocestných. Svojvoľne vyberali poplatky za to, aby kupci mohli prekročiť územia, ktoré spravovali, bezdôvodné okrádali okolité panstvá a predchádzal ich zlovestný chýr. Tretím smerom rodu bol záujem o vzdelanie, ktoré absolvovali na viedenskom Tereziáne, Norimbergu alebo v Ríme. Z radu Balašovcov poznáme cirkevných hodnostárov, opátov, prepoštov, rozhľadených biskupov a najmä majstra poézie Valetína Balašu. Po Moháčskej bitke sa Balašovci načas stali prívržencami Jána Zápoľského proti Ferdinadovi I. Balašovcom z príbuzenstva vyplýval blízky vzťah k Turzovcom.[2]
Známi príslušníci rodu
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[2][1]
- Detrich Balaša (13. storočie), najstarší známy predok, kráľovský prokurátor, zvolenský župan
- Bitter Balaša (†1290), hontianský župan
- Peter Balaša (†1290), brat Biettera, hontianský župan
- Detrich Balaša (13. storočie), zvolenský, bratislavsky a spišský župan, majiteľ hradu Skalbiňa
- Michal Balaša (13. storočie), abovský a zvolenský župan
- Mikuláš Balaša (13. storočie), syn Detricha, zvolenský župan
- Blažej Balaša (13. – 14. storočie), kráľovský koniarnik, hontiansky župan
- Demeter Balaša (13. – 14. storočie), magister, otec Mikuláš, bratislavský a zvolenský župan, bojoval v službách kráľa Onreja III.
- Ladislav Balaša (14. storočie), hontiansky župan, kráľovský dverník
- František Balaša (†1526), diplomat v Čechách a na Morave, chorvátsky bán, padol v bitke pri Moháči s kráľom Ladislavom II. Jagelovským
- Žigmund Balaša (†1559), získal ako súčasť panstva kláštor v Bzovíku (nechal vyhnať mníchov)
- Melchior Balaša (*1510 – †1558/66), hlavný kapitán uhorských vojsk, barón, lúpežný rytier, údajné vyznamenanie Dračieho rádu
- Imrich Balaša (†1550), prívrženec Jána Zapoľského, neskôr v službách Ferdinanda I., údajný rytier Dračieho rádu
- Ján Balaša (15. storočie), kapitán banských miest, najvyšší cisársky veliteľ Zadunajska, kapitán Zvolena
- Valentín Balaša (*1554 – †1594), básnik, dôstojník v Jágri, obchodník s vínom
- Štefan Balaša (16. storočie), majiteľ hradu Topoľčany a Plavec
- Andrej Balaša (16. – 17. storočie), kráľovský komorník, kurpinský kapitán, hontiansky župan
- Imrich Balaša (†1633), syn Andreja, jeho manželkou bola Judita Bošňáková z Veľkého Bielu
- Žigmund Balaša (†1623), syn Andreja, barón, cisársko-kráľovský komorník, oženil sa s Alžbetou Zborovskou z Poľska (na svadbe v Krakove sa zúčastnil poľský kráľ)
- Imrich Balaša (†1683), lúpežný rytier, hlavný kapitán, župan stolice Pešť-Piliš-Solt, údajný rytier Dračieho rádu
- Valetín Balaša (*1625 – †1684), manžel Kataríny Suňogovej (kvôli ktorej zabili Františka Forgáča), kráľovský radca, gróf, rytier Zlatej Ostrohy, krupinský kapitán, hontiansky župan
- Pavol Balaša st. (†1705), barón, profesor na Trnavskej univerzite, titulárny biskup
- Pavol Balaša ml. (†1770), gróf, gemerský župan, kráľovský pohárnik
- František Balaša (*1731 – †1807), gróf, predseda Uhorskej komory, strážca koruny, chorvátsko-dalmátsky bán
- Adam Balaša (17. – 18. storočie), barón, plukovník, prívrženec Imricha Tököliho
- Gabriel Balaša (18. storočie), posledný vlastník hradu Bystrica na Považí, manželka grófka Peréniová
Galéria
- Zvolenský zámok patril do 16. storočia do sústavy protitureckej obrany. Vyznamenal sa tu práve župan Ján Balaša
- Na hrade v Liptovskom Hrádku pôsobil básnik Valentín Balaša
- Epitaf Melchiora Balašu z kostola v Slošnici
- Považský hrad (hrad Bystrica) nad obcou Považské Podhradie
- Kaštieľ Burg, nachádza niekoľko metrov pod Považským hradom v Považskom Podhradí
Referencie
- Balašovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
- MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1.. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 12 - 13.
Literatúra
- Balašovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 554-555.