Pink Floyd: The Wall

Hlavná postava a zároveň rozprávač („spievač“?) deja filmu Pink je zobrazovaný v rôznorodých fyzických i mentálnych rovinách. Prvýkrát ho stretávame ako mladého anglického chlapca vyrastajúceho na začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia. Jeho osud je veľmi ovplyvnený smrťou jeho otca v Druhej svetovej vojne a nezdravým vzťahom s jeho neurotickou matkou, ktorej prístup k nemu balansuje od starostlivosti po absolútnu citovú ignoranciu. Ako plynú roky z chlapca sa stáva úspešná rocková hviezda, ktorá prepadá do dezilúzie a mentálneho zmätku.

Od začiatku sa Pinkov život otáča okolo života nad priepasťou, stratou a izoláciou. Narodil sa v krajine, ktorá bola postihnutá svetovou vojnou, vojnou, ktorá mu zobrala otca, ktorý bol povinný odovzdať vlasti svoj život. Bol pod prehnanou ochranou matky, ktorá plytvala rovnakou mierou svojou láskou ako aj úzkostlivosťou nad svojím synom. Pink sa rozhodol budovať mentálnu stenu medzi ním a zvyškom sveta, veriac že dokáže žiť v nemennej, odcudzenej rovnováhe izolovanej od fyzických a emocionálnych problémov života. Každá príhoda, ktorá spôsobí Pinkovi bolesť sa stáva ďalšou tehlou v jeho neustále narastajúcom múre, ktorým sa obklopuje: detstvo bez otca, despotická matka, krajina, ktorá mu poslala opečiatkovaný certifikát o smrti jeho otca, podpísaný jej kráľom, povrchný život rockovej hviezdy, odcudzenie v manželskom živote, drogy, ktoré mu mali pomáhať oslobodiť sa od samoty... tehla za tehlou skladá kompletný múr, ktorý ho postupne izoluje od okolitého sveta.

Pink po pridávaní posledných tehál sa prepadá do šialenstva. Je stratený za stenou, a je zároveň nútený vznášať sa na dôsledkoch svojho náročného štýlu života obdivovanej hviezdy, podľa starého otrepaného vzoru pre rockovú filozofiu: „sex, drogy a rokenrol...“ t. j. gruppies, hýrenie, užívanie drog. Pink sa postupne prevteľuje vo svojom vnútri do role absolútneho vládcu, diktátora, obdivovaného masami, ktoré skandujú jeho slová, prisvojujú si jeho názory... reagujú na všetky jeho pokyny, nenávidia každého, koho nenávidí on, ničia vtedy, keď si to idol želá. Obrazy deja filmu silne pripomínajú nacistické prejavy: vodca (Pink) je oblečený v koženom kabáte, jeho „vojaci“ majú výzor skinheadov, v červeno-bielom kruhu prekrížené kladivá na vlajkách silne pripomínajú svastiku... Jeho prejav je mix medzi vystúpením nacistického diktátora a rockovej hviezdy, keď rozsieva hnev okolo seba a na masy bez tváre:

That one looks Jewish!

And that one's a coon!

Who let all of this riff-raff into the room?

There's one smoking a joint,

And another with spots!

If I had my way,

I'd have all of you shot!

„Tamten vyzerá na Žida! A tento je neger! Kto sem vpustil všetok ten odpad? Tam jeden fajčí jointa! A ďalší má vyrážky! Keby bolo po mojom, dám vás všetkých zastreliť!“^{[chýba zdroj]}

Všetci skandujú a prechádzajú do scény, ktorá pripomína nacistickú Krištáľovú noc (skladba Run Like Hell). Po tejto časti Pink upadá do pasivity a vo svojej izolácii "čaká na červov" (skladba "Waiting For the Worms"), kým nezvolá „STOP!“ a pokúsi sa o zvalenie múru...

Mimo steny vysvetlí v piesní „Outside The Wall“:

All alone, or in twos,

The ones who really love you

Walk up and down outside the wall.

Some hand in hand

And some gathered together in bands.

The bleeding hearts and artists

Make their stand.

And when they've given you their all

Some stagger and fall, after all it's not easy

Banging your heart against some mad bugger's wall.

„Celkom sami a či vo dvojiciach, tí, čo vás majú skutočne radi, kráčajú sem a tam vonku za múrom. Niektorí ruka v ruke a niektorí dokonca v skupinách. Stoja tam krvácajúcie srdcia a umelci. A keď vám už dali všetko, čo mohli, niektorí sa zakolíšú a padnú, nakoniec, nie je ľahké ísť srdcom proti nejakému bláznivému múru.“

História výroby filmu

Prvé kroky

Nápad nahrať film The Wall vznikol ešte pred nahraním rovnomenného albumu skupiny Pink Floyd. Pôvodne chceli premietať na koncertoch niektoré scény z filmu a Scarfeho animácie. Hlavnú postavu mal hrať Roger Waters. Pôvodne oslovili firmu EMI, ktorá nesprávne pochopila, koncept celého projektu a nahrávanie filmu odmietla.

Záujem Alana Parkera

Záchranou pre nakrútenie filmu bol záujem Alana Parkera. Parker bol fanúšikom skupiny a počas obchodného rokovania vo firme EMI sa spýtal aj na šance pre nakrútenie filmovej adaptácie albumu The Wall. Poslali ho za Rogerom Watersom, ktorý sa hneď chcel pustiť do výroby. Parker sa však rozhodol, že celú produkciu si vezme on. Určil prvé úlohy pre Scarfeho a pre kameramana Michaela Seresina. Waters sa pustil do písania scenára filmu. Spolu so Scarfem vyrobili špeciálne vydanie scenára a ilustrácií aby mali podklady pre presviedčanie potenciálnych investorov. Na ilustráciách bol v hlavnej postave Pinka zobrazovaný Roger. Po neúspešných kamerových skúškach bolo rozhodnuté, že Roger hlavnú postavu hrať nebude. Vybraný bol punkový hudobník Bob Geldof. Keďže Roger nemohol hrať hlavnú rolu, stala sa nepoužiteľnou aj myšlienka použiť zábery živých koncertov vo filme.